zku dofinancovať. Aj na úkor iných zariadení.
Nečudo, že sa na úrade začali vážne pohrávať s myšlienkou navrhnúť jeho vyradenie zo siete stredných škôl. Avšak spôsob, aký zvolili úradníci, bol veľmi nešťastný. Škola sa predsa nedá za pár dní zrušiť len tak. Povie sa dátum, žiaci sa presunú inde a život beží ďalej? Takto to predsa v demokracii nefunguje.
Šéf kraja preto logicky stiahol za svojich úradníkov záchrannú brzdu, škole zagarantoval minimálne ďalší rok a popri tom otvoril diskusiu o budúcnosti a perspektívach gymnázia, ktoré je už dlhodobo riadne skúšané.
Bez tlaku učiteľov, ale najmä žiakov a ich rodičov by už mali teraz krajskí poslanci na stole návrh na zrušenie školy. Šéf kraja urobil dobre, že nezvolil „silové“ prvky a že bude aj so svojím tímom hľadať riešenia, ktoré prinesú dohodu.
Takou by mohla byť alternatíva prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti z kraja na mesto Vrútky, ktoré podporené hlasmi poslancov chce zachovať jedinú strednú školu vo svojom teritóriu.
Otázkou určite bude, či gymnázium zostane v doterajších priestoroch, alebo nájde svoje útočište v priestoroch kompletne zrenovovanej ZŠ M. R. Štefánika, ktorá má voľné kapacity.
Avšak treba povedať, že ak by sa vrútocká radnica s krajom dohodla, gymnázium by ešte nemalo vyhrané. Jeho vedenie by spolu s mestom muselo obhájiť svoju existenciu v súboji s náročnou konkurenciou. Veď v Turci máme gymnáziá takmer na každom kroku. A žiakov je stále menej a menej. Nehovoriac o tom, že na gymnázia aj z toho mála študentov nemôžu ísť všetci.
