y v dedinách.
V starých novinách vychádzajúcich pred sto rokmi, ktoré aktuálne digitalizuje Slovenská národná knižnica v Martine, sa často spomína aj turčiansky región. Už v tej dobe boli ľudia informovaní nielen o politike, ale aj o pikoškách či kriminálnom dianí z domova i zo sveta.
V Slovenskom týždenníku z 20. februára 1914, ktorých redaktorom bol Milan Hodža, sa píše aj o nešťastí v tuneli pri Kraľovanoch.
„Nešťastie v železničnom jasku. Popri Kraľovanoch hnal sluha turianskeho kupca Chrenku kŕdeľ volov. Chcel si večerom cestu zkrátiť a zahnal voly cez jask (tunel). Keď už vychodily voly na druhom konci, zastihol z nich päť kusov vlak a ich doráňal na kusy. Správa železníc ešte žiada od Chrenku 3000 korún vynáhrady, lebo cez jask chodiť neslobodno a na trati sa stala nejaká škoda.“
A zo špaty sa kráska stala
Núdza nebola ani o všakovaké reklamné inzeráty, ktoré už na začiatku 20. storočia sľubovali zázračné uzdravenie.
„Hlasy z obecenstva. Tisíci chvália všeobecne známy a obľúbený Juno krém - masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace fľaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Teglik Juno krému stojí K 1,20 a k tomu patriace mydlo 70 halierov.... .“
Národnie noviny z 21.februára 1914 vydávané v Turč. Sv. Martine uverejnili aj reklamu o výbornom lieku pre ženy.
„Pri ženských nemociach dokázala sa Franc-Jozef-ská horká voda ako výtečný troviteľnosť regulujúci prostriedok. I najcitlivejšie pacientky prijímajú rady tento slanavý prečisťujúci prostriedok, lebo v krátkom čase nastáva obľahčujúci účinok bez nepríjemných bočných úkazov. Kráľovský medicínsky rada profesor v. Winckel v Mníchove, spisovateľ učebnej knihy pre babice vyslovil sa, že i on, pozoroval a potvrdil znamenité účinky Franc-Jozef-skej vody. Dostať v lekárňach, drogeriach a obchodoch s koloniálnym tovarom.“
Robotníci - žalobaby
Noviny boli aj výborným prostriedkom na sťažnosti čitateľov, ktorí sa potrebovali vyžalovať s krivdami. V Robotníckych novinách z 9. februára 1914 zaradili do rubriky Všeodborové aj list od nespokojného železničiara.
„Robotníci košicko-bohumínskej železničnej spoločnosti v jej hlavnej dielni vo Vrútkach majú sa všeliako. Ja, ktorý už od rokov pracujem, všeličo som už skúsil, videl a zažil, mnoho chýb je tu. Ale uznať treba, že sú robotníci príčinou týchto neriadov sami. V I. oddieli rušňov je jedna partia, ktorá pozostávala zo 7 mužov, dnes sú 4, lebo partiführer hovoril predstavenému, že on tu robotu s tromi vyhotoví, len aby mesačne mohol 400-500 korún vyrobiť. A čo tí ostatní traja majú vyrobiť? V II. oddieli pri vozňoch každú maličkosť predstaveným nesú, sa líškajúc: Ten a ten toto povedal, alebo urobil..... .“
V Sučanoch drankali peniaze
V týchto Robotníckych novinách sa objavil aj list od nahnevaného Sučanca.
„Páni farári ev. a kat. nemajú inej starosti, len divadla. I to by bolo na mieste, ale nie ľud pri
vstupnom driapať. Jedon sbiera na organ, druhý na kostol malovanie. Na malôvku sa i knižkami vyberá mesačne z domu do domu od horliteľov p. farárom vymenovaných a peniaze sa len sypú, keď aj inde chýba. Novoročné nevynechá ani bubeník, ani pastier, ani kominár, ani listonoš, no ani p. kat. farár s koledou. Hneď šestoria vrazia do domu, že človek nevie, ktorému má do dlane vstrčiť peniaz, keď všetci naň čakajú... .“
Sporiteľňa krízu necítila
Národnie noviny zo 17. februára 1914 písané Svetozárom Hurbanom, opísali v jednom z čitateľských listov aj výročné valné zhromaždenie Sporiteľne v Turčianskom sv. Martine.
„Pekné miestnosti, ozdobené umeleckými podobizňami direktorov Viliama Paulíny-Tótha, Ambra Pivku a Pavla Mudroňa, boly plné spolkových účastinárov, ako rastie, mohutnie ústav, tak stupňuje sa zaujatosť za jeho vec. Okrem ústredného ústavu záleží z filiálok v Liptovskom Sv. Mikuláši, na Vrútkach, v Štubnianskych Tepliciach a z expozitúry v Sučanoch. Pri obozretnosti a neúnavnosti správy obchod Sporiteľne i v ťažkej peňažnej kríze minulého roku pohyboval sa bezpečne. Na úrokoch ústav prijal 856 075 korún, viac o 113 086 korún, než roku 1912. Zaznamenávame, že valné zhromaždenie pozdravilo pre svoju ťažkú nehodu vzdialeného správcu Pavla Mudroňa.“
V Národných novinách sme našli aj zaujímavú ponuku na zamestnanie.
„Max Graber a Syn v Turčianskom Sv. Martine hľadá mladého kancelistu, po prípade kupeckého pomocníka s dobrým písmom. Mesačný plat 100 korún. Nastúpiť možno hneď.“
