Streda, 23. august, 2017 | Meniny má Filip
Pridajte si svoje mesto

František Výrostko: Tlieskam predovšetkým divákom

Slovenské komorné divadle (SKD) v Martine nedávno oslávilo 70. výročie vzniku. Dobrý dôvod na bilanciu a hodnotenie. S jeho riaditeľom Františkom Výrostkom sme sa porozprávali o súčasných divadelných radostiach a „boliestkach“.

Juraj Blanár, predseda ŽSK a František Výrostko, riaditeľ SKD s ocenením, ktoré divadlo získalo v priebehu nedávnych osláv výročia vzniku profesionálneho divadla v Martine.(Zdroj: Braňo Konečný)

Čím sa martinské SKD líši od ostatných slovenských divadiel, v čom je iné, jedinečné?

- Výnimočnosť nadobudlo SKD už miestom svojho pôsobenia. Veď samotné mesto Martin bolo kedysi výnimočným. Keď v Liptovskom Mikuláši v 19. storočí stroskotala myšlienka na postavenie Národného domu z ľudových zbierok, ujala sa v Martine. Predchádzal tomu vznik Matice slovenskej, jej neskoršie násilné zatvorenie, potom vznik Slovenského spevokolu. Ten vlastne od roku 1872 „ťahal“ históriu slovenského divadelníctva. Ako ešte neprofesionálny súbor v podstate suploval národné divadlo do prvej republiky – Slovenského národné divadlo vzniklo až v roku 1920. Naše SKD vzniklo v januári 1944, ale plynulo nadviazalo práve na aktivity Slovenského spevokolu. Aj preto mnohí teatrológovia a historici hovoria, že martinské divadlo nebolo založené, ale vzniklo. Nepotrebovalo nijaké dekréty a nariadenia, jednoducho vzniklo z potreby doby i prostredia. V tom je určite jedinečné pre celé Slovensko.

A v čom je výnimočné?

- Výnimočné bolo a je aj tým, že bojovalo za dráždivý repertoár. Už s uvedením prvej hry Filip II. boli problémy, zakázali ju. Starosti prišli vždy, keď sme chceli presadiť náročnejšie tituly, ktoré šteklili v každej dobe každú vrchnosť. Divadlo má nastavovať zrkadlo spoločnosti a platí to aj dnes – má odrážať stav mysle človeka v rámci spoločnosti, v ktorej žije. Martinské divadlo to vždy robilo a bolo v tom asi najpriebojnejšie. Veď aj v časoch socializmu sme v rámci Československa hrali veci, ktoré iné dramaturgie do repertoáru nezaradili. Netrúfli si. Aj v Prahe boli prekvapení, keď sme tam prišli s titulom Eniky beniky. To bola Wassermanova hra podľa Keseyho knihy Prelet nad kukučím hniezdom – o slobode, odpore voči manipulácii, režimu. A ďalšie a ďalšie inscenácie, ktoré sme napriek kontrolám straníckych štruktúr a systému schvaľovania vedeli obhájiť. V tom bolo martinské divadlo výnimočné – v nebojácnosti.

Zostala tá odvaha aj dnes? V súčasnosti už síce divadlo nepodlieha ideologickému tlaku, ale je tu zase diktát komercie...

- Nebojácnosťnášmu divadlo zostala. Tlaku komercie, domnievam sa, nepodliehame. Sme repertoárové divadlo a ako povedal kedysi dávno náš niekdajší dramaturg Igor Galanda, musíme mať predstavenia – obrazne povedané – aj pre Košťany, aj pre Rím. Toho sa držíme. Keby to tak nebolo, asi ťažko by sme uspeli na významných festivaloch. Nech mi diváci odpustia, ale inscenácia 1+1=3 je síce výborná zábava, kvalitne urobená, veľmi radi ju hrávame, je aj komerčne úspešná, ale na žiadny festival nás s ňou nevezmú. Ideálne je, ak máme tituly aj divácky atraktívne, aj bodujúce u odborníkov, recenzentov a divadelníkov. V poslednom čase sa nám to darí.

O martinskom divadle sa vždy hovorilo ako o liahni talentov. Platí to aj dnes? Ako to divadlo rieši, keď mu tí najlepší herci po čase odídu – zväčša do bratislavských divadiel?

- História nám dáva za pravdu , že martinské divadlo vždy vedelo veľmi rýchlo vyplniť priestor po tých, ktorí odišli... Už krátko po vzniku SKD martinskí herci, ktorí si tu vybudovali isté renomé, odchádzali zväčša do národného divadla. Spomeňme aspoň mená ako Filčík, Romančík, Kvietik, Machata, Kráľovičová, Kronerovci a ďalší a ďalší. Z ďalšej vlny, to už bolo v 80-tych rokoch, odišli herci ako Paulovič, Bzdúch, Solárová, Sládečková, Romančík mladší, bolo ich veľa. Ostalo po nich isté vákuum, ale naše divadlo malo tú životaschopnú silu, že ho rýchlo zaplnilo. Jeden kritik raz povedal – kufre sa zdvihli, ale otvorili sa nové možnosti pre tých, ktorí zostali. V umení je to tak – ak herec v niečom zažiari, už ho ťahajú do všetkého. Tí ostatní majú potom príležitostí menej. My sme tu mali vždy dvere otvorené nielen pre čerstvých absolventov škôl, ale aj pre talentovaných mladých hercov z iných divadiel. Tak sa k nám dostal napríklad Tomáš Žilinčík, Ján Kožuch, Milka Čížová, Marián Geišberg, Janka a Matúš Oľhovci... Urobili si dobré meno v iných divadlách a Martin po nich siahol. Uplatnili sa tu.

Hovoríte o tom zľahka, akoby to bolo jednoduché – nahradiť renomovaného herca a dať príležitosť iným...

- Pri dnešných počtoch ľudí v umeleckom súbore to už nie je také jednoduché. Kedysi nás bolo okolo 40, dnes okolo 15. Ale je pravda, že dnes už sú iné možnosti, naši herci môžu hosťovať v iných divadlách a stále hrať aj na našej scéne. Je to síce náročné, ale dá sa to. Tak to robí napríklad Janka Oľhová, ktorá je už členkou národného divadla, ale stále má aj pol úväzku u nás. Pár rokov dozadu ťahali aj Mareka Geišberga s Luckou Jaškovou do národného, ale neodišli. Nedávno národné divadlo oslovilo Dana Heribana, už tam účinkuje. Takže bratislavské divadlá siahajú po našich hercoch, čo je pre našu prácu s hercom v súbore vizitkou najvyššej kvality.

Umelecký súbor teda pravidelne dopĺňate novými hercami?

- Musíme, veď herci odchádzajú aj do penzie, zoštíhľujú sa naše rady. Vlani sme robili väčší výber, mali sme tu absolventov VŠMU, Akadémie umení aj konzervatórií. Všetkých máme zmapovaných, keď budeme potrebovať istý typ, vieme, koho osloviť. Od začiatku tejto sezóny, teda od septembra sme súbor rozšírili o štyroch mladých hercov: Kamilu Antalovú, Zuzku Rohoňovú, Tomáša Tomkuljaka a Daniela Žulčáka. Mám pocit, že sme trafili dobre a pri výbere sme mali šťastnú ruku. Verím, že u nás nájdu uplatnenie. Aj v tom totiž bolo naše divadlo výnimočné – bolo prajné v obsadzovaní, mladí dostávali pekné a veľké herecké príležitosti.

Poďme trochu bilancovať. Aké úspechy má za sebou SKD?

- Určite aj naše divadlo prešlo rôznymi periódami, ani nám sa istá stagnácia nevyhla, ale našťastie, nikdy netrvala dlho. Po umeleckom vrchole na začiatku 90-tych rokov, keď sme sa vynikajúco zapísali inscenáciou Dotyky a spojenia a Brechtovým Baalom na prestížnom divadelnom festivale v Edinburgu, sme nezaspali na vavrínoch. K súčasným umeleckým vrcholom určite treba zaradiť účasť na festivaloch doma i v zahraničí – v Poľsku, Taliansku, Srbsku a Česku. Hrali sme aj v ďalekej Ázii, v roku 2010 sme sa zúčastnili mládežníckeho festivalu v juhokórejskom Ceochangu so Zvedavou rozprávkou. Ešte v tom istom roku sme v Soule na Svetovom festivale národných divadiel trikrát odohrali inscenáciu Tango v réžii R. Balleka. O dva roky sme na tomto výberovom festivale boli znovu – s Mizantropom v réžii R. Poláka. To sa žiadnemu iného divadlu nepodarilo - pritom ani v názve nemáme slovo „národné“. Len sme ho kedysi, v dávnej minulosti, suplovali.

A súčasné umelecké vrcholy?

- Radím k nim ocenenia z festivalov Nová dráma – napríklad vlani za inscenáciu Sedem dní do pohrebu, ale aj za sitkom www.narodnycintorin.sk. Prvá spomínaná získala v roku 2012 významné divadelné ocenenie Dosky, dokonca až dve – za najlepšiu inscenáciu sezóny a Dano Heriban za najlepší mužský herecký výkon. Dano dostal Dosky aj vlani, zabodoval postavou Janka Kráľa v spomínanom sitkome. Pozývajú nás na všetky významné festivaly. Nosíme domov ceny, jeden rok sme ich mali viac ako všetky slovenské divadlá dohromady. To nás teší, ale aj zaväzuje.

Aj finančne je na tom divadlo tak dobre ako umelecky?

- To by bol splnený sen!Od roku 2008, kedy Žilinský samosprávny kraj ako náš zriaďovateľ ubral všetkým inštitúciám z rozpočtu podstatnú časť, sa s tým trápime. Pracujeme s minimom peňazí a pritom nás neustále zaťažuje nárast energií, nákladov na prevádzku... Veď len daň z nehnuteľnosti išla hore z nejakých 3 tisíc na 12 tisíc eur. Pri oklieštenom rozpočte nás to zaťažuje, deväťdesiatpäť percent z príspevku od zriaďovateľa takto odíde na mzdy a všetky poplatky. Na samotnú tvorbu nám zostane päť percent. Za to máme vyrobiť kvalitné, atraktívne a dobré inscenácie. Ale musím podotknúť, že náš zriaďovateľ vždy, keď sme vo vypätej situácii a príprava novej inscenácie by bola ohrozená, pomôže. Získavame zdroje aj z grantov ministerstva kultúry, veľmi nám pomáhajú sponzori, naši priaznivci a podporovatelia.

Boríte sa aj so slabou návštevnosťou?

- Vlani sme mali v porovnaním s rokom 2012 lepšiu návštevnosť. Dokonca sme odohrali o 35 predstavení viac, to je akoby sme hrali o mesiac navyše. Napriek tomu, že v Martine je bohatá kultúrna ponuka, divadelné predstavenia uvádza aj Strojár, Bar museum, funguje tu divadelný klub, Mestská scéna, dokázali sme zaujať príťažlivou ponukou. Oproti roku 2012 sme mali vlani o 8 100 divákov viac. To je neuveriteľný fenomén a patrí za to vďaka všetkým zložkám divadla, ale predovšetkým – tlieskam divákom. Napriek tomu, že je kríza a možností kultúrneho vyžitie je veľa, ľudia si dokážu nájsť k nám cestu. Verím, že je to odraz kvality našej roboty. Martinskí diváci vždy bývali prajní k nášmu divadlu, akoby aj múry tejto budovy boli tou žičlivou diváckou atmosférou nasiaknuté. Dúfam, že to tak zostane.

Čím teda chce divadlo v najbližšom čase pritiahnuť pozornosť publika?

- Nedávno sme dokončili prvú tohtoročnú novinku – inscenáciu Europeana. Kritici ju vychválili a už si získava dobré meno medzi divákmi. Teraz študujeme novú hru, Ostrovského Les. Pred 32 rokmi ju v Martine inscenoval režisér Ľubomír Vajdička, bola to slávna inscenácia. V súčasnosti ju pripravuje mladý režisér Lukáš Brutovský, čerstvý absolvent VŠMU, ktorý už má skúsenosť s ruskou klasikou. Premiéra bude 11. apríla. V piatok 13. júna bude mať premiéru štvrtá časť obľúbeného sitkomu www.narodnycintorin.sk. Na záver sezóny chystáme jubilejný, už desiaty ročník festivalu Dotyky a spojenia.

Čo zaželáte divadlu do najbližších rokov?

- Dobrých a vnímavých divákov. A tiež si želám, aby dramaturgia mala naďalej šťastnú ruku pri výbere titulov. Rovnako dôležité je, aby bola úspešná pri výbere realizačného tímu. No a z pozície riaditeľa si želám, aby sme sa z mínusových čísel hospodárskeho výsledku, ktoré pred sebou tlačíme od roku 2008 a len namáhavo z nich rok čo rok postupne ukrajujeme, dostali konečne nad hladinu.


  1. Betónka sa obchádza, trpia tým dediny 1 286
  2. Najlepší guľáš navarili Ľadovenské medvede 1 036
  3. Medveď sa túla nad Vrútkami a Martinom 696
  4. Juniorka aj dorast dostali extraligové licencie 391
  5. Miloš Fafrák skúsi šťastie v Amerike 309
  6. Na Mudroňke nainštalujú aj radar 272
  7. Fomat utrpel v Detve víťazstvo 236
  8. Mladý muž sa napil a narazil do garáže 158
  9. Mysleli si, že ukradli peniaze, no lupom boli tentoraz detské kartičky 134
  10. Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky 83

Najčítanejšie správy

Turiec

Betónka sa obchádza, trpia tým dediny

V Malom Čepčíne len za necelú štvrťhodinu prešlo vo štvrtok poobede okolo päťdesiat vozidiel.

Najlepší guľáš navarili Ľadovenské medvede

Vrútocký country kotlík ani tentoraz nesklamal. O trofej bojovalo 29 tímov, asi dvetisícka ľudí ich prišla povzbudzovať.

Medveď sa túla nad Vrútkami a Martinom

Medveďovi najskôr zachutila vyhodená šunka, potom maškrtil pri úľoch Jána Tabačeka. Trojročná šelma šarapatila v podhorských častiach Martina a Vrútok.

Juniorka aj dorast dostali extraligové licencie

Po dlhšom čase prišla pre martinský hokej dobrá správa. Juniorka aj dorast budú hrať extraligu pod hlavičkou MHA Martin.

Miloš Fafrák skúsi šťastie v Amerike

Talentovaný hokejista Miloš Fafrák v novej sezóne na vlastnej koži okúsi, ako chutí severoamerický hokej. V zámorí si zahrá v juniorskej súťaži WHL za tím Spokane Chiefs.

Blízke regióny

Vodička potužená alkoholom v Čadci nabúrala dve autá

Uplynulý víkend polícia v rámci Žilinského kraja zaevidovala viac ako tridsať podgurážených vodičov.

Talent z Kysúc, ktorý sníva o NHL, nabral dnes smer Kanada!

Miloš Roman bude hrať v zámorí za juniorský celok Vancouver Giants.

Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš

Fotografie z obsadzovania československých miest vojskami Varšavskej zmluvy obleteli celý svet. Tanky a vojenská technika 21. augusta 1968 zaplavila pred takmer polstoročím aj Liptovský Mikuláš.

Derby v Jasenici ponúklo deväť gólov a neuveriteľný obrat

Od prvej minúty sa hral útočný futbal, ktorý musel divákov baviť.

Na čele sú dva tímy s plným možným ziskom

Žeby nový trávnik dal Smrečancom až takú paru? Možné to je, keďže majú po troch kolách na svojom konte deväť bodov.

Všetky správy

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

Plavčan určil Kiskovi, kedy končí ako minister. Je to neobvyklé, vraví jeho hovorca

Minister školstva za SNS chce skončiť vo funkcii až k 31. augustu. Premiér Fico naťahovanie času nekomentoval.

Bývalý populista Fico nás zradil, znie z Poľska aj Maďarska

Fico o budúcnosti v jadre EÚ hovoril už na jar, médiá v okolitých krajinách si to nevšimli.

Do Česka mieri rekordný počet ojazdených áut. Zbavujú sa ich Nemci

Priemerný vek auta v susednom Česku prekročil pätnásť rokov, európsky priemer je pritom deväť rokov.

Kam vyraziť