Utorok, 30. november, 2021 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

František Výrostko: Tlieskam predovšetkým divákom

Slovenské komorné divadle (SKD) v Martine nedávno oslávilo 70. výročie vzniku. Dobrý dôvod na bilanciu a hodnotenie. S jeho riaditeľom Františkom Výrostkom sme sa porozprávali o súčasných divadelných radostiach a „boliestkach“.

Juraj Blanár, predseda ŽSK a František Výrostko, riaditeľ SKD s ocenením, ktoré divadlo získalo v priebehu nedávnych osláv výročia vzniku profesionálneho divadla v Martine.Juraj Blanár, predseda ŽSK a František Výrostko, riaditeľ SKD s ocenením, ktoré divadlo získalo v priebehu nedávnych osláv výročia vzniku profesionálneho divadla v Martine. (Zdroj: Braňo Konečný)

Čím sa martinské SKD líši od ostatných slovenských divadiel, v čom je iné, jedinečné?

- Výnimočnosť nadobudlo SKD už miestom svojho pôsobenia. Veď samotné mesto Martin bolo kedysi výnimočným. Keď v Liptovskom Mikuláši v 19. storočí stroskotala myšlienka na postavenie Národného domu z ľudových zbierok, ujala sa v Martine. Predchádzal tomu vznik Matice slovenskej, jej neskoršie násilné zatvorenie, potom vznik Slovenského spevokolu. Ten vlastne od roku 1872 „ťahal“ históriu slovenského divadelníctva. Ako ešte neprofesionálny súbor v podstate suploval národné divadlo do prvej republiky – Slovenského národné divadlo vzniklo až v roku 1920. Naše SKD vzniklo v januári 1944, ale plynulo nadviazalo práve na aktivity Slovenského spevokolu. Aj preto mnohí teatrológovia a historici hovoria, že martinské divadlo nebolo založené, ale vzniklo. Nepotrebovalo nijaké dekréty a nariadenia, jednoducho vzniklo z potreby doby i prostredia. V tom je určite jedinečné pre celé Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

A v čom je výnimočné?

- Výnimočné bolo a je aj tým, že bojovalo za dráždivý repertoár. Už s uvedením prvej hry Filip II. boli problémy, zakázali ju. Starosti prišli vždy, keď sme chceli presadiť náročnejšie tituly, ktoré šteklili v každej dobe každú vrchnosť. Divadlo má nastavovať zrkadlo spoločnosti a platí to aj dnes – má odrážať stav mysle človeka v rámci spoločnosti, v ktorej žije. Martinské divadlo to vždy robilo a bolo v tom asi najpriebojnejšie. Veď aj v časoch socializmu sme v rámci Československa hrali veci, ktoré iné dramaturgie do repertoáru nezaradili. Netrúfli si. Aj v Prahe boli prekvapení, keď sme tam prišli s titulom Eniky beniky. To bola Wassermanova hra podľa Keseyho knihy Prelet nad kukučím hniezdom – o slobode, odpore voči manipulácii, režimu. A ďalšie a ďalšie inscenácie, ktoré sme napriek kontrolám straníckych štruktúr a systému schvaľovania vedeli obhájiť. V tom bolo martinské divadlo výnimočné – v nebojácnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Zostala tá odvaha aj dnes? V súčasnosti už síce divadlo nepodlieha ideologickému tlaku, ale je tu zase diktát komercie...

- Nebojácnosťnášmu divadlo zostala. Tlaku komercie, domnievam sa, nepodliehame. Sme repertoárové divadlo a ako povedal kedysi dávno náš niekdajší dramaturg Igor Galanda, musíme mať predstavenia – obrazne povedané – aj pre Košťany, aj pre Rím. Toho sa držíme. Keby to tak nebolo, asi ťažko by sme uspeli na významných festivaloch. Nech mi diváci odpustia, ale inscenácia 1+1=3 je síce výborná zábava, kvalitne urobená, veľmi radi ju hrávame, je aj komerčne úspešná, ale na žiadny festival nás s ňou nevezmú. Ideálne je, ak máme tituly aj divácky atraktívne, aj bodujúce u odborníkov, recenzentov a divadelníkov. V poslednom čase sa nám to darí.

Skryť Vypnúť reklamu

O martinskom divadle sa vždy hovorilo ako o liahni talentov. Platí to aj dnes? Ako to divadlo rieši, keď mu tí najlepší herci po čase odídu – zväčša do bratislavských divadiel?

- História nám dáva za pravdu , že martinské divadlo vždy vedelo veľmi rýchlo vyplniť priestor po tých, ktorí odišli... Už krátko po vzniku SKD martinskí herci, ktorí si tu vybudovali isté renomé, odchádzali zväčša do národného divadla. Spomeňme aspoň mená ako Filčík, Romančík, Kvietik, Machata, Kráľovičová, Kronerovci a ďalší a ďalší. Z ďalšej vlny, to už bolo v 80-tych rokoch, odišli herci ako Paulovič, Bzdúch, Solárová, Sládečková, Romančík mladší, bolo ich veľa. Ostalo po nich isté vákuum, ale naše divadlo malo tú životaschopnú silu, že ho rýchlo zaplnilo. Jeden kritik raz povedal – kufre sa zdvihli, ale otvorili sa nové možnosti pre tých, ktorí zostali. V umení je to tak – ak herec v niečom zažiari, už ho ťahajú do všetkého. Tí ostatní majú potom príležitostí menej. My sme tu mali vždy dvere otvorené nielen pre čerstvých absolventov škôl, ale aj pre talentovaných mladých hercov z iných divadiel. Tak sa k nám dostal napríklad Tomáš Žilinčík, Ján Kožuch, Milka Čížová, Marián Geišberg, Janka a Matúš Oľhovci... Urobili si dobré meno v iných divadlách a Martin po nich siahol. Uplatnili sa tu.

Hovoríte o tom zľahka, akoby to bolo jednoduché – nahradiť renomovaného herca a dať príležitosť iným...

- Pri dnešných počtoch ľudí v umeleckom súbore to už nie je také jednoduché. Kedysi nás bolo okolo 40, dnes okolo 15. Ale je pravda, že dnes už sú iné možnosti, naši herci môžu hosťovať v iných divadlách a stále hrať aj na našej scéne. Je to síce náročné, ale dá sa to. Tak to robí napríklad Janka Oľhová, ktorá je už členkou národného divadla, ale stále má aj pol úväzku u nás. Pár rokov dozadu ťahali aj Mareka Geišberga s Luckou Jaškovou do národného, ale neodišli. Nedávno národné divadlo oslovilo Dana Heribana, už tam účinkuje. Takže bratislavské divadlá siahajú po našich hercoch, čo je pre našu prácu s hercom v súbore vizitkou najvyššej kvality.

Umelecký súbor teda pravidelne dopĺňate novými hercami?

- Musíme, veď herci odchádzajú aj do penzie, zoštíhľujú sa naše rady. Vlani sme robili väčší výber, mali sme tu absolventov VŠMU, Akadémie umení aj konzervatórií. Všetkých máme zmapovaných, keď budeme potrebovať istý typ, vieme, koho osloviť. Od začiatku tejto sezóny, teda od septembra sme súbor rozšírili o štyroch mladých hercov: Kamilu Antalovú, Zuzku Rohoňovú, Tomáša Tomkuljaka a Daniela Žulčáka. Mám pocit, že sme trafili dobre a pri výbere sme mali šťastnú ruku. Verím, že u nás nájdu uplatnenie. Aj v tom totiž bolo naše divadlo výnimočné – bolo prajné v obsadzovaní, mladí dostávali pekné a veľké herecké príležitosti.

Poďme trochu bilancovať. Aké úspechy má za sebou SKD?

- Určite aj naše divadlo prešlo rôznymi periódami, ani nám sa istá stagnácia nevyhla, ale našťastie, nikdy netrvala dlho. Po umeleckom vrchole na začiatku 90-tych rokov, keď sme sa vynikajúco zapísali inscenáciou Dotyky a spojenia a Brechtovým Baalom na prestížnom divadelnom festivale v Edinburgu, sme nezaspali na vavrínoch. K súčasným umeleckým vrcholom určite treba zaradiť účasť na festivaloch doma i v zahraničí – v Poľsku, Taliansku, Srbsku a Česku. Hrali sme aj v ďalekej Ázii, v roku 2010 sme sa zúčastnili mládežníckeho festivalu v juhokórejskom Ceochangu so Zvedavou rozprávkou. Ešte v tom istom roku sme v Soule na Svetovom festivale národných divadiel trikrát odohrali inscenáciu Tango v réžii R. Balleka. O dva roky sme na tomto výberovom festivale boli znovu – s Mizantropom v réžii R. Poláka. To sa žiadnemu iného divadlu nepodarilo - pritom ani v názve nemáme slovo „národné“. Len sme ho kedysi, v dávnej minulosti, suplovali.

A súčasné umelecké vrcholy?

- Radím k nim ocenenia z festivalov Nová dráma – napríklad vlani za inscenáciu Sedem dní do pohrebu, ale aj za sitkom www.narodnycintorin.sk . Prvá spomínaná získala v roku 2012 významné divadelné ocenenie Dosky, dokonca až dve – za najlepšiu inscenáciu sezóny a Dano Heriban za najlepší mužský herecký výkon. Dano dostal Dosky aj vlani, zabodoval postavou Janka Kráľa v spomínanom sitkome. Pozývajú nás na všetky významné festivaly. Nosíme domov ceny, jeden rok sme ich mali viac ako všetky slovenské divadlá dohromady. To nás teší, ale aj zaväzuje.

Aj finančne je na tom divadlo tak dobre ako umelecky?

- To by bol splnený sen!Od roku 2008, kedy Žilinský samosprávny kraj ako náš zriaďovateľ ubral všetkým inštitúciám z rozpočtu podstatnú časť, sa s tým trápime. Pracujeme s minimom peňazí a pritom nás neustále zaťažuje nárast energií, nákladov na prevádzku... Veď len daň z nehnuteľnosti išla hore z nejakých 3 tisíc na 12 tisíc eur. Pri oklieštenom rozpočte nás to zaťažuje, deväťdesiatpäť percent z príspevku od zriaďovateľa takto odíde na mzdy a všetky poplatky. Na samotnú tvorbu nám zostane päť percent. Za to máme vyrobiť kvalitné, atraktívne a dobré inscenácie. Ale musím podotknúť, že náš zriaďovateľ vždy, keď sme vo vypätej situácii a príprava novej inscenácie by bola ohrozená, pomôže. Získavame zdroje aj z grantov ministerstva kultúry, veľmi nám pomáhajú sponzori, naši priaznivci a podporovatelia.

Boríte sa aj so slabou návštevnosťou?

- Vlani sme mali v porovnaním s rokom 2012 lepšiu návštevnosť. Dokonca sme odohrali o 35 predstavení viac, to je akoby sme hrali o mesiac navyše. Napriek tomu, že v Martine je bohatá kultúrna ponuka, divadelné predstavenia uvádza aj Strojár, Bar museum, funguje tu divadelný klub, Mestská scéna, dokázali sme zaujať príťažlivou ponukou. Oproti roku 2012 sme mali vlani o 8 100 divákov viac. To je neuveriteľný fenomén a patrí za to vďaka všetkým zložkám divadla, ale predovšetkým – tlieskam divákom. Napriek tomu, že je kríza a možností kultúrneho vyžitie je veľa, ľudia si dokážu nájsť k nám cestu. Verím, že je to odraz kvality našej roboty. Martinskí diváci vždy bývali prajní k nášmu divadlu, akoby aj múry tejto budovy boli tou žičlivou diváckou atmosférou nasiaknuté. Dúfam, že to tak zostane.

Čím teda chce divadlo v najbližšom čase pritiahnuť pozornosť publika?

- Nedávno sme dokončili prvú tohtoročnú novinku – inscenáciu Europeana. Kritici ju vychválili a už si získava dobré meno medzi divákmi. Teraz študujeme novú hru, Ostrovského Les. Pred 32 rokmi ju v Martine inscenoval režisér Ľubomír Vajdička, bola to slávna inscenácia. V súčasnosti ju pripravuje mladý režisér Lukáš Brutovský, čerstvý absolvent VŠMU, ktorý už má skúsenosť s ruskou klasikou. Premiéra bude 11. apríla. V piatok 13. júna bude mať premiéru štvrtá časť obľúbeného sitkomu www.narodnycintorin.sk. Na záver sezóny chystáme jubilejný, už desiaty ročník festivalu Dotyky a spojenia.

Čo zaželáte divadlu do najbližších rokov?

- Dobrých a vnímavých divákov. A tiež si želám, aby dramaturgia mala naďalej šťastnú ruku pri výbere titulov. Rovnako dôležité je, aby bola úspešná pri výbere realizačného tímu. No a z pozície riaditeľa si želám, aby sme sa z mínusových čísel hospodárskeho výsledku, ktoré pred sebou tlačíme od roku 2008 a len namáhavo z nich rok čo rok postupne ukrajujeme, dostali konečne nad hladinu.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  2. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  3. Študuj, čo ťa baví na Trenčianskej univerzite!
  4. Chcete vedieť, kto fotí influencerky, celebrity a hviezdy?
  5. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  6. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  7. BLoKK v Bratislave je pred dokončením, ponúka posledné apartmány
  8. Zaujímavé štúdium, skvelá práca aj plat. Vieš, kam ísť
  9. Spoznajte protizápalové účinky Kypriny úzkolistej spod Tatier
  10. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  1. Tabaková mládež. Čo s ňou?
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  4. Spoznajte protizápalové účinky Kypriny úzkolistej spod Tatier
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch
  6. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  7. Magnetickej rezonancie sa nemusia obávať ani klaustrofobici
  8. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 450
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 14 982
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 756
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 7 143
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 881
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 171
  7. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 3 065
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 700
  9. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 009
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 801

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Búranie Istropolisu na pokračovanie...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí...
  2. Barbora Kujundžić: Na aké veci si treba dávať pri malých deťoch pozor
  3. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  4. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  5. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  6. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  7. INESS: Cena zamestnanca
  8. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 693
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 420
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 727
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 259
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 919
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 745
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 399
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 172
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Raz vyrobila aj maturitné tablo z medovníkového cesta a fotografie na ňom ozdobila ornamentmi z polevy. No jej špecialitou sú šperkovnice rôznych tvarov, do ktorých ukladá malé medovníčky. Medovnikárka Alena Bistárová zo Žiliny.


10 h
Po prekonaní ťažkého priebehu covidu sa už Marek Súkeník díva na svet inými očami.

Marek Súkeník sa druhýkrát narodil. A spolu s ním aj kniha, ktorú napísal po tom, čo prežil ťažký priebeh covidu.


12 h
Poľnohospodári sa po jeseni začínajú sústrediť na živočíšnu výrobu.

Ošetrovatelia oviec túto sezónu vydojili takmer 70 000 litrov ovčieho mlieka od 500 kusov oviec - bahníc zošľachtenej valašky.


13 h
Ondrej Potančok.

Hádzanárska rodina prišla o ďalšiu osobnosť. Do športového neba odišiel Ondrej Potančok.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zatvoriť školy sa rozhodla okresná hygienička, pretože na dvoch infikovaných dospelých pripadá jedno dieťa do 18 rokov.


15 h

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


27. nov

Výsledkom nerešpektovania opatrení je podľa Vidoviča viac chorých, viac práce, menej miesta v nemocnici.


20 h

Hudobná skupina satirickým spôsobom upozorňuje na problematický dopravný úsek.


15 h

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Búranie Istropolisu na pokračovanie...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí...
  2. Barbora Kujundžić: Na aké veci si treba dávať pri malých deťoch pozor
  3. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  4. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  5. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  6. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  7. INESS: Cena zamestnanca
  8. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 693
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 420
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 727
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 259
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 919
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 745
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 399
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 172
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?