MARTIN. Martin sa bude uchádzať o európske peniaze na budovanie komunitného centra na Bambuskách, ktoré sú jedným z troch martinských komunít obývaných sociálne neprispôsobivými rodinami. O získanie financií na vybudovanie komunitného centra v osade sa martinská radnica uchádzala už v roku 2012. Žiadosť mesta ale vyradili, pretože pozemok, na ktorom má centrum stáť, nemal preukázané jednoznačné vlastníctvo.
Cesta ku komunitnému centru je otvorená
Majetkovo-právny vzťah bol ale len jednou z podmienok pre úspešnosť žiadosti. Ďalšou bola existencia strategického dokumentu, ktorý sa orientuje na marginalizované rómske komunity a projekty výchovno-vzdelávacieho charakteru. Tie v Martine schválili už v roku 2009 a radnica ich postupne zavádza do praxe.
„V minulom roku sa ťarchy na pozemku, ktoré vznikli ešte koncom 90-tych rokov na základe zámennej zmluvy medzi mestom Martin a ZŤS, vyriešili, preto sa mesto opäť ide uchádzať o európske peniaze na komunitné centrum,“ povedala na februárovom rokovaní mestského zastupiteľstva vedúca odboru regionálneho rozvoja a komunikácie MsÚ v Martine Ivana Bobrovská. Poslancom predložila žiadosť o nenávratný finančný príspevok na jeho vybudovanie. Mesto žiada o maximálnu podporu vo výške 280-tisíc eur, pričom spoluúčasť Martina je 14-tisíc eur.
Budú tam prať a učiť sa variť
Poslaním komunitného centra na Bambuskách bude po vybudovaní v roku 2015 poskytovať v osade komplexné sociálne a komunitné služby, ktoré majú prispieť k sociálnemu začleňovaniu osôb do spoločnosti. Mesto tam plánuje organizovať kurzy varenia, dodržiavania hygienického štandardu, rodinné poradenstvo, doučovanie žiakov, mimoškolskú záujmovú činnosť pre deti ale aj voľnočasové aktivity pre dospelých.
„Neviem, neviem, či to nebudú zbytočne vynaložené peniaze,“ povedal nám postarší muž na pešej zóne, ktorý sa predstavil ako Peter. „Zovšadiaľ počúvame, koľko financií ide na Rómov a akoby to padalo do bezodnej studne,“ ťažkal si. Jeho spoločník Emil dodal, že radšej by bolo treba pridať dôchodcom, aby neskončili pod mostom. „Alebo lepšie skontrolovať to, či naozaj takéto peniaze priniesli úžitok. Často len zaplatia ľudí, ktorí okolo Rómov niečo robia,“ vykreslil.
Problémom sú ľudia „na návšteve“
„Projekt nie je dobrý, neverím mu. Únia podporuje projekty pre Rómov preto, aby nemigrovali inde, ale zostali doma,“ povedal v diskusii poslanec Peter Kašuba. Narážal pritom na situáciu v Priekope, ktorou tiahnu neprispôsobiví, ktorí sú len „na návšteve“ u príbuzných na neslávne známej Železničnej ulici vo Vrútkach. „Neverím, že túto komunitu vychováme, projekt neprinesie to, čo očakávame,“ dokončil.
Podobne sa na rokovaní vyjadrili viacerí poslanci. „Budem hlasovať za, ale s ťažkým srdcom,“ prízvukovala poslankyňa Zita Sekerková. „Deti, schádzanie sa, priestor pre lekárov – to všetko tam už bolo. Keď sa prvé byty na Bambuskách odovzdávali, boli tam ohrievače, sporáky..., behom týždňa ich predali. Dali sme im vysielačky, za 24 hodín boli ukradnuté...“ spomínala na formovanie osady Z. Sekerková, ktorá vtedy pracovala na mestskom úrade.
Ľudia majú obavy z problematických susedov
Ľudia majú strach z toho, že lepšie podmienky prilákajú do osady nových neprispôsobivých, čo bude znamenať nielen viac starostí pre mesto, ale aj viac problémov pre okolie. Pred časom sa aj poslancom mestského zastupiteľstva prišli na rozpínavosť osadníkov sťažovať ľudia z Bystričky, priľahlej záhradkárskej osady Hrby a aj z Fornigova.
„Výnimočne nesúhlasím s pánom Kašubom. Prostredníctvom komunitného centra máme šancu komunitu prevychovať, ja tomuto projektu verím,“ oponovala viacerým diskutérom na zastupiteľstve poslankyňa Zuzana Dobríková.
„Inej cesty niet, len sa neprispôsobivými zaoberať, naučiť ich slušne žiť. Pred týmto problémom nemôžeme zatvárať oči. V Priekope je problém preto, lebo vo Vrútkach ho nikto nerieši,“ komentoval diskusiu martinský primátor Andrej Hrnčiar a zdôraznil, že na Bambuskách určite nepôjde o navýšenie lôžok.
Dajú na papier to, čo urobili
Obavy z nelegálneho prisťahovalectva, „návštev“ Rómov z východu, ktorí sa zvyknú u príbuzných zdržať dlhšie ako sa na návštevu patrí, tu je. Preto sa aj v Martine schyľuje k spracovaniu komplexnej správy o výsledkoch práce s touto komunitou.
„Prvé údaje máme,“ povedal martinský viceprimátor Alexander Lilge, pod ktorého spadá aj rómska agenda. „Terénne sociálne pracovníčky robili v troch martinských rómskych komunitách – na Bambuskách, Na kameni a na Ambra Pietra kontrolu trvalého pobytu. Ukázalo sa, že v nich býva 264 Rómov s občianskymi preukazmi, 98 z nich je na Bambuskách. Viac ako stovke ďalších dospelých Rómov nebude udelený trvalý pobyt. Ide spravidla o ľudí zo zrušenej rómskej kolónie na Ruppeldtovej a Bottovej ulici,“ informoval A. Lilge a zdôraznil, že iná cesta pre riešenie rómskeho problému, ako práca s touto komunitou, neexistuje.
Poslanci nakoniec podporili zámer mesta predložiť žiadosť o finančný príspevok na vybudovanie komunitného centra na Bambuskách. No zároveň sa uzniesli aj na novej úlohe pre Matru, ktorá spravuje byty na Bambuskách, aby v spolupráci s mestskou políciou kontrolovala a zabránila prisťahovaniu nových obyvateľov do osady.
