MARTIN. Bolo len okolo ôsmej ráno, keď začiatkom minulého týždňa zapĺňali kaviarne v centre Martina študenti. Pri kávičkách a čaji, ale i cigaretách sedeli dievčatá oblečené v spoločenských šatách a chalani v oblekoch. Zelené stužky zapnuté na kostýmoch a sakách prezrádzali, že maturanti si pred písomkami krátili čas. Rozhovormi, ale niektorí i učením na poslednú chvíľu.
Odbúravali stres
„Boli sme trochu odbúrať stres, podebatovať a aj presmerovať myšlienky. Nie úplne sa to podarilo, ale káva nám aspoň trošku pomohla prebrať sa,“ zasmial sa Martinčan Marián Zverbík, štvrták z Obchodnej akadémie v Martine.
Maturantov v utorok čakali písomné testy zo slovenčiny a sloh, v stredu prišli na rad cudzie jazyky a vo štvrtok, najmä na gymnáziách, aj matematika.
„Písomky sú len začiatkom, zrejme tá najľahšia časť. Praktická maturita a potom ústna mi dá asi viac zabrať. Zo slovenčiny som mal celkom dobrý pocit, ale pri kontrole odpovedí môj optimizmus trošku opadol. Angličtina sa mi zdala byť ešte ťažšia. Mal by som sa však prejsť,“ povedal s nádejou v hlase náš známy z kaviarne.
Angličtina mu sadla
Kým väčšina študentov sa ešte potila nad testami z angličtiny, Juraj Jakubík zo Žabokriek už relaxoval na chodbe. Z hodiny a pol, ktorú mal k dispozícií, ukrojil takmer polovicu. Aj učitelia sa divili.
„Išlo to ľahko, nemal som žiadne problémy. Anglicky hovorím už pár rokov, stretávam sa s ľuďmi zo zahraničia a veľa mi dáva aj hudba. Špeciálne som sa neučil, držím sa zásady, že na to mi stačí škola. Pre mňa bola angličtina určite ťažšia ako slovenčina,“ priznal maturant, ktorý žiadnu oslavu nechystá.
„Veď sme len začiatku, všetko podstatné nás ešte len čaká. Cez víkend sadnem s kamošmi na pivko, ale to je tak všetko.“
Bez špeciálnej prípravy
Po písomkách si spokojne odfúkla aj Vrútočanka Dáša Petríková. Testy sa jej vraj vydarili.
„Išlo to ľahšie, ako som si myslela. Odhadujem, že slovenčinu budem mať asi na 80 percent, angličtinu ešte lepšiu. Osobitne som sa nepripravovala, asi tak ako všetci ostatní. Bolo to o opakovaní testov z predchádzajúcich rokov. Na niektoré otázky sa dalo odpovedať automaticky, pri niektorých bolo treba aj trochu porozmýšľať,“ zauvažovala Dáša, ktorej palce držala mamina. „Ešte sme spolu nevolali, ale určite bude zvedavá.“
Postupne z tried vychádzali aj ďalší študenti. Vysmiati, ale aj bledí a vážni. Chodbou na obchodnej akadémii to šumelo otázkami. „Tak ako? Vedel si? Aký máš pocit? Musel si aj tipovať odpovede?“ Klasika, ako po každej skúške.
