MARTIN. Chcú búrať predsudky voči hendikepovaným. Občianske združenie Parasport24 obchádza so známymi osobnosťami slovenské školy s projektom, ktorým chcú verejnosti ukázať, že všetci sú si rovní a ľudia nemajú hendikepovaných odsúvať na vedľajšiu koľaj.
„Snažíme sa naučiť najmä mládež ako vnímať hendikep, pretože mladí nevedia, ako sa majú k takýmto ľuďmi správať. Priblížime im teda ich svet cez nezameniteľný humor, ktorý hendikepovaným nikdy nechýba,“ predostrel zámer predseda združenia Miroslav Buľovský.
Nemá ruky, no odhodlanie áno
So zaujímavým programom Parasport24 zavítal nedávno do Spojenej školy v Martine. Aj keď študenti spočiatku nevedeli, čo majú od podujatia očakávať, pútavé vystúpenia známych tvárí doplnené o silné životné príbehy hendikepovaných ľudí ich jednoznačne zaujali.
Nechýbal mini koncert speváčky Kataríny Landlovej, zábavná šou kúzelníka Radka Bakalářa známeho zo súťaže Československo má talent či sprievodné slovo markizáckeho redaktora Mariána Lechana. Nabitú sálu za srdce určite chytilo umenie Pavlíny Trščovej, ktorá priamo na pódiu maľovala obraz vlastnými nohami, keďže sa narodila bez rúk. Aj ona každý deň bojuje s predsudkami okolia.
„Prostredníctvom týchto akcií chceme najmä mladým ukázať, že hranice sú len tam, kde si ich dáme sami. Tí, ktorí hendikepovaných ľudí nepoznajú, správajú sa k nám chladne a s odstupom. A my pritom vedieme úplne normálny život,“ povedala šikovná maliarka, ktorá najradšej kreslí abstrakty a ženské akty.
Búra prekážky a nevníma obmedzenia
„Nohy mi odjakživa nahrádzajú ruky, pre mňa je to skrátka normálne, pretože neviem, aké to je mať ruky. Ak by som o ne prišla počas života, určite by som sa s tým vyrovnávala ťažšie. Pri kreslení sa ale vždy odreagujem,“ vyznala sa Pavlína Triščová, o ktorej Miroslav Buľovský prezradil, že nemá problém ani s varením a nohami bežne krája zemiaky.
Osobnú skúsenosť s hendikepovanými má aj riaditeľ Spojenej školy Jozef Zanovit.
„Môj otec nemal nohu od 34 rokov a pritom jeho život bol stále plnohodnotný, bol to múdry a šikovný človek. Doma sme vôbec nevnímali, že je u nás niekto hendikepovaný,“ zaspomínal J. Zanovit a doplnil, že organizovanie podobných akcií má určite veľký význam, pretože mladí sú veľmi vnímaví a dajú sa ešte formovať.
„Nedávno sme pozerali paralympiádu v Soči, ale cez obrazovku nemožno vnímať hendikepovaných športovcov tak, ako sa ukazujú v tomto projekte. Mne sa páčil, preto sme ho podporili. Určite oslovil aj našich žiakov,“ povedal riaditeľ školy a jeho slová odobrili aj samotní študenti.
„Osobnú skúsenosť s hendikepovanými síce nemám, ale organizovanie takýchto akcií je určite osožné. Treba im robiť osvetu a pomáhať im,“ skonštatoval tretiak Ľuboš Sýkora.
ANKETA
Známych ľudí, ktorý podporili projekt Parasport24, sme sa pýtali, ako vnímajú hendikepovaných ľudí.
Marián Lechan, televízny redaktor
Hendikep, ktorý títo ľudia majú, nie je ani tak ich hendikepom, ako skôrnašim. Veľa ľudí ich vníma len ako postihnutých a díva sa na nich s ľútosťou. Oni pritom potrebujú, aby sme ich brali úplne normálne a seberovne. Bol by som rád, keby hendikepovaných vnímala verejnosť tak ako ja. Sú to totiž ľudia mimoriadne srdeční, pohodoví a s veľkým zmyslom pre humor. Sami zo seba si dokážu urobiť srandu.
Radek Bakalář, kúzelník
So združením Parasport24 som už absolvoval akciu Cez Slovensko na bicykli za štyri dni a zanechalo to vo mne veľký dojem. Je to výborný nápad robiť medzi ľuďmi osvetu o hendikepovaných a búrať predsudky. Priznávam sa, že ani ja som spočiatku nevedel, ako sa k nim mám správať. Netreba sa ich neustále pýtať, či nepotrebujú našu pomoc. Z vlastnej skúsenosti viem, že si o ňu sami povedia, ak pomoc budú potrebovať. Vlastne to my vytvárame tento hendikep voči nim.
Katarína Landlová, speváčka
Ja som súčasťou akcií, ktoré organizuje Parasport24 už nejaký čas. A my sme v tomto možno trochu sebeckí, pretože to vyzerá, že my robíme niečo pekné pre hendikepovaných ľudí. No v skutočnosti oni robia pekné veci pre nás. Na týchto akciách si vždy uvedomíme, čo sú skutočné problémy a čo len obyčajné maličkosti. Sú to ľudia veľmi vyrovnaní sami so sebou, svojim osudom a dokážu z toho vyťažiť omnoho viac ako zdraví ľudia, ktorí všetko považujú za samozrejmosť. Hendikepovaní totiž nič nepovažujú za samozrejmosť.
