pätí v krajine.
Nedávno ste sa vrátili z cesty po Ukrajine. Čím vás zlákala práve táto krajina?
- Ukrajina je nádherná a už dlho som sa chcel pozrieť na jej krásnu a človekom takmer nedotknutú prírodu. Cez cestovnú agentúru sme sa spolu s mojimi priateľmi cestovateľmi prihlásili na tento zájazd už v decembri minulého roku. Plán bol jasný. Zdolať najvyšší vrchol Ukrajiny- Goverlu. Tá sa nachádza na ukrajinsko-rumunskej hranici, takmer 800 kilometrov južne od Kyjeva. Vtedy ešte nikto z nás netušil, že sa politická situácia v Ukrajine tak vyhrotí.
Práve preto ste určite mali strach z možného nebezpečenstva. Neodradila vás od cesty ani hroziaca vojna?
- Pozorne som celú situáciu v Kyjeve sledoval. Demonštrácie vyzerali naozaj hrozivo a musím sa priznať, že som mal obavy, či sa naša expedícia vôbec zorganizuje. Niekoľkokrát som volal vedúcemu cestovky, ktorý bol v kontakte s naším ministerstvom zahraničných vecí a taktiež s jeho kontaktom na Ukrajine. Na základe priamych informácii ma ubezpečil, že sa nemusím ničoho báť. No nebol som jediný, ktorý mal aj tak obavy. Z 18 prihlásených členov sa na poslednú chvíľu odhlásili traja účastníci.
Boli ste aj v blízkosti takých miest, kde to naozaj vrelo? Zažili ste na vlastnej koži napríklad situáciu s demonštrantami?
- Na Ukrajinu smecestovali až deň po oficiálnom ukončení protestov. Báli sme sa, aká bude situácia na hraniciach. Ale všetko prebiehalo hladko a bez problémov. Je pravda, že nás na ukrajinskej strane kontrolovali veľmi detailne, ale zbytočné prieťahy nerobili.
V partii ste sa nebáli, že sa zdanlivo pokojná situácia zo dňa na deň zmení a ocitnete sa v nebezpečenstve?
- Každý mal strach, či sa náhodou niečo nevyhrotí. Cestou na horu Goverlu sme však žartovali, že ak by bolo najhoršie, utiekli by sme do 50 kilometrov vzdialeného Rumunska.
Ako reagujú miestni ľudia na aktuálne ťažké časy? Rozprávali ste sa s nejakými?
- Jednu noc sme strávili u tamojších obyvateľov. Celý večer sme sa zhovárali s hostiteľom Vasilom. Ukrajinu trápi chudoba a ľudia sú nespokojní s dianím v krajine. V danej oblasti sa konflikt podpísal najmä na úbytku turistov, ktorí predstavujú pre Vasila a jeho kamarátov hlavný zdroj príjmu.
Akí sú Ukrajinci ľudia? Boli priateľskí, pohostinní alebo z nich bolo cítiť strach z napätia v krajine?
- Ukrajinci sú napriek chudobným pomerom veľmi priateľskí, pohostinní a ústretoví ľudia. Cítili sme sa ako doma. Raz darmo. Sme Slovania a mentalitou sme si veľmi podobní.
Určite ste tu zažili aj nejaké dobrodružstvo, na ktoré nezabudnete. Je to tak?
- Niekoľko dní sme strávili v extrémnych podmienkach Ukrajiny. Prespávali sme v starých horských chatkách bez tepla a elektriny. Vonku bolo mínus 20 stupňov a silný vietor. Napriek tomu som z nedotknutej prírody uchvátený a dúfam, že sa tam raz ešte vrátim.
Teda tých pekných zážitkov z cesty je určite veľa. Aj ste si z Ukrajiny niečo priviezli domov?
- Okrem spomienok na úžasných ľudí a prírodu mám aj množstvo suvenírov. Nechýbajú nové magnetky do mojej cestovateľskej zbierky, kvalitná ukrajinská medová vodka a taktiež som tam našiel veľa nových kamarátov, s ktorými plánujeme ďalšie cesty po okolitých krajinách.
Tak prezraďte, na akú adrenalínovú cestu sa chystáte najbližšie?
Najbližšie sa chystám v lete na Korziku. Popri zdolávaní tamojších vrcholov si chcem trošku oddýchnuť pri mori a aj spoznať bližšie históriu a pamiatky tohto krásneho ostrova.
