Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Kde sa po pôste toľko veselosti nabralo

Jarné oslavy a slávnosti patrili k ľudskej kultúre od pradávna. Aj preto sa Veľká noc spájala s rôznymi rituálmi a zvykmi.

Kraslice.(Zdroj: Filip Lašut)

MARTIN. S velebením zmŕtvychvstania Ježiša Krista je spojených toľko krásnych tradícií ako azda so žiadnym iným sviatkom vo svete. Nie všade totiž ľudia chodia posväcovať vajíčka a šunku do kostola tak ako v Poľsku, nie všade schovávajú vajíčka po záhrade ako napríklad vo Francúzsku či ďalších krajinách západnej Európy. O to, ako na Slovensku či Morave slávia veľkonočné sviatky, môžu vo väčšine krajín len počúvať. A Ľubomír Lichardus pripomína, že „...musia pri tom však poriadne popustiť uzdu svojej fantázii, pretože sami niečo také doma nepoznajú. Naozaj, len málokde vo svete patrí k veľkonočným sviatkom šibanie a polievanie ako u nás...“.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kde sú tieto tradície najbohatšie, naozaj nevieme. Nech sa spýtate človeka kdekoľvek na Slovensku, považuje tie „svoje“ zvyky za najkrajšie a najzaujímavejšie. Ani žiadny odborný etnologický pohľad nám na túto otázku nedá odpoveď.

Iný je však pohľad na veľkonočné zvyky z celoslovenského hľadiska. Ukazuje, že sa v nich stretávajú prvky východnej i západnej Európy. Najviac to vidno na zvykoch polievania a šibania, pretože práve cez územia Slovenska prechádza ich deliaca čiara. Na strednom a východnom Slovensku je známa predovšetkým polievačka, na západnom Slovensku je polievanie spojené so šibaním.

Potulky spestrujú žartovné príhody

Každú potulku za národopisom v Turčianskej záhradke spestrujú žartovné príhody, ktoré staré babky a dedkovia povyberajú zo spomienok. Ťažko by sa dali spočítať úsmevné zvyky, povery alebo pranostiky, ktoré vznikli v malých dreveniciach, kropené rosou čistého humoru a srdečného smiechu. Veľkonočný humor mal svoju osobitú príchuť, svojrázne čaro. Akoby aj nie, veď sa rodil po šesťtýždňovom pôste, v ktorom bol zákaz spevu, tanca, veselíc a svadieb. ...Môj starý otec bol známy tým, že mal záľubu v neustálom upravovaní rýchlosti ručičiek na rodinných budíkoch posúvaním kompasu,“ zaspomínal Vojtech H. z Blatnice. „V jednu sobotu môj otec, teda ich zať, spolu so svojím bratom chystali starkým drevo. Chlapci, varím vajíčka, privítala ich stará mama, chýrna gazdiná. Budú na mäkko, a pozrúc sa na hodiny, odložila vajíčka zo sporáka. Sadli si teda, ale keď chceli vajcia olúpať, sťaby kameňmi o drvený stôl udierali. Keď už zahryzli, môj otec sa sťažka prehĺtajúc, osmelil: Mamka, o koľkej ste dávali tie vajcia variť? Ále, bolo niečo pred pol šiestou. Veď tie hodiny vám stoja! Keď sa vrátila od susedky, spustila: Veď sa mne zdalo, že je vonku voľajaká tma. Vraj je už štvrť na osem. Ale tamtomu darmo hovorím...!“

Smrtná nedeľa, zbohom Morena

Humor sa už prebúdzal dva týždne pred Veľkou nocou, keď na Smrtnú nedeľu sa „topila“ Morena. Poslednú nedeľu pred sviatkami pomenovali Kvetná nedeľa alebo nedeľa májová. Po nej nadišiel čas pre dievky – maľovanie kraslíc. I v Turci poznáme dediny, kde Morena znamenala akýsi obraz strigôňstva – jej utopenie – oslobodenie dediny od čarodejných síl. Obraz strigy či bosorky bol vždy škaredý. Raz dievky i mládenci pripevnili Morene navlas podobný ručník na slamenú hlavu. A odvtedy v dedine pri vynášaní hovoria, že idú utopiť pyšnú starú dievku, ktorá nikomu nedá ani za mak pokoja.

Tak sa mladí ľudia pomstievajú aj starým klebetniciam.

Nastal čas maľovania kraslíc. Ktorá krajšie vymaľuje, krajší pytač jej na oblôčik zaklope. Veru, všetky dievky každý večer skúšali svoje maliarske umenie. Šťastie, že niektoré kraslice nevideli sliepky... Dievčatá, keď za vyšibanie a oblievanie dávali mládencom kraslice, dozerali na to, aby mládenec zobral kraslicu do pravej ruky – to sľubovalo nádej, že sa do roka vydá. Ak podaktorý zobral kraslicu do ľavej ruky, toho dievčina neponúkla ani koláčom, ani pálenkou...

Polievačka, oblievačka či kúpačka

Podľa Malého synonymického slovníka (Bratislava, 1973) sú všetky spomenuté tvary správne. Tak teda – „koľko kvapiek, toľko zdravia“, hoci obrazne povedané dnes na vidieku z vedra vody väčšinou ostal už len pohár a v meste dokonca iba voňavka.

Veľkonočné svitanie ešte spalo za horami a mládenci vyšli s korbáčmi a vedrami vody na šibačku. Dievčatá sa zamkýnali vo svojich komôrkach, najmä na Veľkonočný pondelok. V Martine si na takýto deň zaspomínala pani Perla Babíková :

„...Na Veľkonočný pondelok som na každé zvonenie otvorila a popoludní na balkóne visela poriadna kopa bielizne. Unavená z lietania pred kúpačmi, ktorých bolo príliš, som si oddýchla, keď sa náhle z návštev vrátil manžel. Jedným okom pozrel na mňa a dodal: Mala si dosť? Namrzená som len odfrkla, že takmer. Stratil sa a o chvíľu, napriek svojmu stavu, vliekol ma do kúpeľne a hodil do vane plnej vody. Na druhý deň, keď sa vracal z práce, bola som pripravená s plným vedrom vody za dverami. Keď otvoril, rozohnala som sa a nielenže bol do nitky mokrý, ale vedro ostalo na hlave. Vedro to vydržalo, no hlava nie. Dodala som: Nehnevaj sa, veď dnes oblievajú ženy mužov!“

A ešte jedna veselšia príhoda zo sviatočného dňa. Pripomenul nám ju Jozef z Necpál :

„Ako štrnásťročný výrastok som chodil s partiou kamarátov oblievať. V jednom dome mali tri dievčatá, tak sa nám patrilo ich neobísť. Kamaráti vyviedli prvú na dvor a ja som vzal zo stola asi trojlitrový krčah, kde bola, aspoň som si tak myslel, pripravená neveľmi studená voda. No, keď som obsah vylial na dievča, s hrôzou som videl, že je to čierna káva, prihotovená na raňajky. Ako nás potom pohostili, môžete si domyslieť...“

Bozk veľkonočný – bozk manželský

Veľká noc nie je symbolizovaná iba oblievačkami a šibačkou, korbáčmi a kraslicami. Stala sa v prvom rade príležitosťou pre návštevy rodín, pohostinnosťou. V minulosti, napríklad i najviac svadobných obradov bolo práve na Veľkú noc.

Svadby na Veľkú noc boli vraj veľmi významné. Kto sa oženil na jar, mohol brať v jeseni úrodu pre svoju začínajúcu rodinu. Pracoval teda už pre seba. A potom, oveľa lepšie sa pracovalo dvom ako jednému.

Zvyky, povery a rôzne predpovede z ľudovej klenotnice sa ale zo života vytrácajú, najmä čistý a úprimný humor. Veľká noc je však znovuzrodením, očistou a vytvorením cesty pre nový život.

Zaujímavosti

 


  1. Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča 482
  2. Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu 341
  3. Tréneri Ďuris a Nauš sú medzi nesmrteľným 255
  4. Pavel Slouka nechcel byť trénerom na diaľku 247
  5. Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský 216
  6. Čo s piatimi miliónmi v Martine? Zrenovuje sa Vajanského námestie alebo postaví futbalový štadión 170
  7. V niekdajšej reštaurácií sa budú ženy zo Sučian učiť životu 163
  8. Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť? 135
  9. Z vraku havarovaného auta pri Kraľovanoch museli vystrihnúť ľudí 116
  10. O miliónoch eur sa v Martine ešte stále rokuje 114

Najčítanejšie správy

Turiec

Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča

​​​​​​​Dve zranené dievčatá odviezol z lyžiarskych svahov záchranársky vrtuľník rovno do martinskej nemocnice. Najskôr zasahoval na Martinských holiach, potom v Zuberci.

Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu

​​​​​​​Život malej Terezky Gajdošíkovej závisí od 200-tisícového lieku, ktorý jej poisťovňa najskôr odmietla preplatiť. Po ping-pongu medzi úradníkmi sa nakoniec kompetentní rozhodli našťastie inak. Veď dievčatko má metastázy už aj v kostičkách.

Tréneri Ďuris a Nauš sú medzi nesmrteľným

Po štyroch rokoch pribudli do hokejbalovej siene slávy nové mená. Celkom zaslúžene sa medzi jej členov zaradili Jozef Ďuris a Aurel Nauš.

Pavel Slouka nechcel byť trénerom na diaľku

Osemstovkárka Gabriela Gajanová už má dve bronzové medaily z mládežníckych majstrovstiev Európy. Osemnásťročná rodáčka z Liptova, ktorú pripravuje trénersky mág Pavel Slouka, chce na tohtoročných majstrovstvách sveta zabojovať o finále.

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Blízke regióny

Muža z Oravy stíhajú za vydieranie v Holandsku, chcel bitcoiny

Sofistikovanú formu vydierania si vymyslel 32-ročný Oravčan. Zameral sa na holandskú firmu a žiadal bitcoiny.

Oravským farmárom dochádza trpezlivosť. Čo urobia?

Samostatne hospodáriaci roľníci tvrdia, že novela zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy ide proti nim. Vraj prichádza nové združstevňovanie.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Výstavba biokúpaliska je otázna, je možné, že mesto odstúpi od zmluvy

Plány boli veľkolepé, či sa však s výstavbou biokúpaliska v Kysuckom Novom Meste skutočne začne, je otázne. Momentálne je jedným z problémov voda.

Všetky správy

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

Medailu môžu získať po 42 rokoch. Nemci senzačne vyradili Švédov

O medaily budú v Pjongčangu okrem Nemcov bojovať aj Rusi, Česi a Kanaďania.

Vlhová dosiahla životný úspech, v kombinácii skončila piata

Zlato si vyjazdila Švajčiarka Michelle Gisinová.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.