Piatok, 25. jún, 2021 | Meniny má TadeášKrížovkyKrížovky

Kde sa po pôste toľko veselosti nabralo

Jarné oslavy a slávnosti patrili k ľudskej kultúre od pradávna. Aj preto sa Veľká noc spájala s rôznymi rituálmi a zvykmi.

Kraslice.Kraslice. (Zdroj: Filip Lašut)

MARTIN. S velebením zmŕtvychvstania Ježiša Krista je spojených toľko krásnych tradícií ako azda so žiadnym iným sviatkom vo svete. Nie všade totiž ľudia chodia posväcovať vajíčka a šunku do kostola tak ako v Poľsku, nie všade schovávajú vajíčka po záhrade ako napríklad vo Francúzsku či ďalších krajinách západnej Európy. O to, ako na Slovensku či Morave slávia veľkonočné sviatky, môžu vo väčšine krajín len počúvať. A Ľubomír Lichardus pripomína, že „...musia pri tom však poriadne popustiť uzdu svojej fantázii, pretože sami niečo také doma nepoznajú. Naozaj, len málokde vo svete patrí k veľkonočným sviatkom šibanie a polievanie ako u nás...“.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde sú tieto tradície najbohatšie, naozaj nevieme. Nech sa spýtate človeka kdekoľvek na Slovensku, považuje tie „svoje“ zvyky za najkrajšie a najzaujímavejšie. Ani žiadny odborný etnologický pohľad nám na túto otázku nedá odpoveď.

Iný je však pohľad na veľkonočné zvyky z celoslovenského hľadiska. Ukazuje, že sa v nich stretávajú prvky východnej i západnej Európy. Najviac to vidno na zvykoch polievania a šibania, pretože práve cez územia Slovenska prechádza ich deliaca čiara. Na strednom a východnom Slovensku je známa predovšetkým polievačka, na západnom Slovensku je polievanie spojené so šibaním.

Potulky spestrujú žartovné príhody

Každú potulku za národopisom v Turčianskej záhradke spestrujú žartovné príhody, ktoré staré babky a dedkovia povyberajú zo spomienok. Ťažko by sa dali spočítať úsmevné zvyky, povery alebo pranostiky, ktoré vznikli v malých dreveniciach, kropené rosou čistého humoru a srdečného smiechu. Veľkonočný humor mal svoju osobitú príchuť, svojrázne čaro. Akoby aj nie, veď sa rodil po šesťtýždňovom pôste, v ktorom bol zákaz spevu, tanca, veselíc a svadieb. ...Môj starý otec bol známy tým, že mal záľubu v neustálom upravovaní rýchlosti ručičiek na rodinných budíkoch posúvaním kompasu,“ zaspomínal Vojtech H. z Blatnice. „V jednu sobotu môj otec, teda ich zať, spolu so svojím bratom chystali starkým drevo. Chlapci, varím vajíčka, privítala ich stará mama, chýrna gazdiná. Budú na mäkko, a pozrúc sa na hodiny, odložila vajíčka zo sporáka. Sadli si teda, ale keď chceli vajcia olúpať, sťaby kameňmi o drvený stôl udierali. Keď už zahryzli, môj otec sa sťažka prehĺtajúc, osmelil: Mamka, o koľkej ste dávali tie vajcia variť? Ále, bolo niečo pred pol šiestou. Veď tie hodiny vám stoja! Keď sa vrátila od susedky, spustila: Veď sa mne zdalo, že je vonku voľajaká tma. Vraj je už štvrť na osem. Ale tamtomu darmo hovorím...!“

Skryť Vypnúť reklamu

Smrtná nedeľa, zbohom Morena

Humor sa už prebúdzal dva týždne pred Veľkou nocou, keď na Smrtnú nedeľu sa „topila“ Morena. Poslednú nedeľu pred sviatkami pomenovali Kvetná nedeľa alebo nedeľa májová. Po nej nadišiel čas pre dievky – maľovanie kraslíc. I v Turci poznáme dediny, kde Morena znamenala akýsi obraz strigôňstva – jej utopenie – oslobodenie dediny od čarodejných síl. Obraz strigy či bosorky bol vždy škaredý. Raz dievky i mládenci pripevnili Morene navlas podobný ručník na slamenú hlavu. A odvtedy v dedine pri vynášaní hovoria, že idú utopiť pyšnú starú dievku, ktorá nikomu nedá ani za mak pokoja.

Tak sa mladí ľudia pomstievajú aj starým klebetniciam.

Nastal čas maľovania kraslíc. Ktorá krajšie vymaľuje, krajší pytač jej na oblôčik zaklope. Veru, všetky dievky každý večer skúšali svoje maliarske umenie. Šťastie, že niektoré kraslice nevideli sliepky... Dievčatá, keď za vyšibanie a oblievanie dávali mládencom kraslice, dozerali na to, aby mládenec zobral kraslicu do pravej ruky – to sľubovalo nádej, že sa do roka vydá. Ak podaktorý zobral kraslicu do ľavej ruky, toho dievčina neponúkla ani koláčom, ani pálenkou...

Skryť Vypnúť reklamu

Polievačka, oblievačka či kúpačka

Podľa Malého synonymického slovníka (Bratislava, 1973) sú všetky spomenuté tvary správne. Tak teda – „koľko kvapiek, toľko zdravia“, hoci obrazne povedané dnes na vidieku z vedra vody väčšinou ostal už len pohár a v meste dokonca iba voňavka.

Veľkonočné svitanie ešte spalo za horami a mládenci vyšli s korbáčmi a vedrami vody na šibačku. Dievčatá sa zamkýnali vo svojich komôrkach, najmä na Veľkonočný pondelok. V Martine si na takýto deň zaspomínala pani Perla Babíková :

„...Na Veľkonočný pondelok som na každé zvonenie otvorila a popoludní na balkóne visela poriadna kopa bielizne. Unavená z lietania pred kúpačmi, ktorých bolo príliš, som si oddýchla, keď sa náhle z návštev vrátil manžel. Jedným okom pozrel na mňa a dodal: Mala si dosť? Namrzená som len odfrkla, že takmer. Stratil sa a o chvíľu, napriek svojmu stavu, vliekol ma do kúpeľne a hodil do vane plnej vody. Na druhý deň, keď sa vracal z práce, bola som pripravená s plným vedrom vody za dverami. Keď otvoril, rozohnala som sa a nielenže bol do nitky mokrý, ale vedro ostalo na hlave. Vedro to vydržalo, no hlava nie. Dodala som: Nehnevaj sa, veď dnes oblievajú ženy mužov!“

A ešte jedna veselšia príhoda zo sviatočného dňa. Pripomenul nám ju Jozef z Necpál :

„Ako štrnásťročný výrastok som chodil s partiou kamarátov oblievať. V jednom dome mali tri dievčatá, tak sa nám patrilo ich neobísť. Kamaráti vyviedli prvú na dvor a ja som vzal zo stola asi trojlitrový krčah, kde bola, aspoň som si tak myslel, pripravená neveľmi studená voda. No, keď som obsah vylial na dievča, s hrôzou som videl, že je to čierna káva, prihotovená na raňajky. Ako nás potom pohostili, môžete si domyslieť...“

Bozk veľkonočný – bozk manželský

Veľká noc nie je symbolizovaná iba oblievačkami a šibačkou, korbáčmi a kraslicami. Stala sa v prvom rade príležitosťou pre návštevy rodín, pohostinnosťou. V minulosti, napríklad i najviac svadobných obradov bolo práve na Veľkú noc.

Svadby na Veľkú noc boli vraj veľmi významné. Kto sa oženil na jar, mohol brať v jeseni úrodu pre svoju začínajúcu rodinu. Pracoval teda už pre seba. A potom, oveľa lepšie sa pracovalo dvom ako jednému.

Zvyky, povery a rôzne predpovede z ľudovej klenotnice sa ale zo života vytrácajú, najmä čistý a úprimný humor. Veľká noc je však znovuzrodením, očistou a vytvorením cesty pre nový život.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  4. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  5. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  6. Desať najkrajších pláží na Korfu
  7. Vážení poslanci, to naozaj?
  8. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  9. Stiahnite si stovky e-kníh
  10. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Najnovšie dezinfekčné prostriedky
  3. Desať najkrajších pláží na Korfu
  4. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  5. Vážení poslanci, to naozaj?
  6. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  9. Vážení poslanci, to naozaj?
  10. Koniec čakania na kuriéra
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 6 581
  2. Stiahnite si stovky e-kníh 6 134
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 5 593
  4. Vážení poslanci, to naozaj? 4 943
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 4 305
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 889
  7. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 673
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 474
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 071
  10. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli 3 071
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Štúrovej štvrti.

Okolo obytnej zóny jazdia aj autá, ktoré by nemuseli.


5 h
Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.

Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.


5 h
Mladá medvedica sa nebojácne potulovala po dedine.

Odvážnu medvedicu zneškodnil zásahový tím, inak sa nedalo.


6 h
V tomto parčíku by sa mali doplniť stromy.

Najmä starší Martinčania si dobre pamätajú na nádherný kvetinový záhon pri divadle. Ten však ustúpil dlažbe, lebo vtedy to bolo v móde. Je však nádej, že kvety by sa do centra mohli vrátiť.


24. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Vodič pravdepodobne nedal prednosť autu, ktoré išlo po hlavnej ceste.


24. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


23. jún

Predajňa bude po celý týždeň otvorená do 21. hodiny.


19 h

Už ste čítali?