MARTIN. Rukopis Hviezdoslavovho protestu proti vojne - Krvavé sonety - je uchovaný v Literárnom archíve SNK. Jeho zdigitalizovanie a sprístupnenie verejnosti umožnil národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív.
Pavol Országh Hviezdoslav napísal cyklus 32 sonetov ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom August – september 1914. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh Hviezdoslavových priateľov vedel o jeho existencii. Jeden z „krvavých sonetov“ začínajúci veršom “Ó, vráť sa skoro, mieru milený!“ uverejnil dolnokubínsky rodák a Hviezdoslavov priateľ Jur Janoška v Cirkevných listoch ešte počas vojny. V samostatnom knižnom vydaní vyšli Krvavé sonety až po vojne v Prahe v roku 1919. Neskôr boli zaradené do IX. zväzku Zobraných spisov básnických Hviezdoslava (1930), do 12. zväzku Spisov P. O. Hviezdoslava (1957) či do 2. zväzku súborného vydania Hviezdoslav Dielo (1996). Krvavé sonety boli preložené do viacerých cudzích jazykov.
Autor: Miriam Štefková
