MOŠOVCE. Dobre padne čítať literárno-kritický text, ktorý nielenže prináša zaujímavé informácie zo slovenskej poézie tristoročného rozpätia, z postavenia a postojov básnika v zlomových chvíľach jej vývinu, ale je súčasne v tejto dobe kriku a čiastočnej hluchoty aj lekciou kultúry slova. Je príkladom, ako môžu viesť chodníky pozitívneho vmyslenia sa k pochopeniu a priznaniu objektívneho miesta tým tvorcom, ktorí nestáli (celou tvorbou) na vavrínových stupňoch historických etáp, ale ktorí sa predsa len svojským príspevkom podieľali na medzigeneračnom premostení a kontinuite slovenskej literatúry a kultúry.
Cenný je Tatárov príklad, ako možno „čítať“ vybraný básnický text v dobových súvislostiach, ako prenikať cez verš k najspodnejším vrstvám motívov jeho vzniku a zároveň osvetliť postavenie a situáciu básnika, ktorý sa nachádza v zložitej životnej situácii ako tvorivý subjekt a zároveň objekt konkrétneho historického času, v ktorom sa rozhoduje o vklade a životnosti jeho diela.
Hoci autor presne vymedzuje poslanie publikácie a jej participáciu na projektoch Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, mohla by vzbudiť záujem a uplatnenie u kultivovaných čitateľov s hlbším záujmom o slovenskú poéziu a jej tvorcov i pre osobný výber a jeho analyticko-interpretačné čítanie slovenskej poézie.
Autor: Miroslav Bartoš
