a s ním môžete stretnúť v Martine.
Pavol Boroš na besede v Turčianskej knižnici bude hovoriť (nielen) o svojej knihe Tri brehy Dunaja, ktorú vydal Slovart. A iste nielen o nej...
Prečo ste si pre svoj knižný debut vybrali práve Bratislavu a Dunaj?
- Lebo na hľadanie odpovedí na otázky, ktoré som si Tromi brehmi predsavzal v sebe vyriešiť, som nachádzal najviac podnetov na rozmýšľanie v súvislosti s Prešporkom a jeho históriou v tom čase. Uznávam, že veľmi podobné príbehy sa vtedy diali v ďalších mestách najmä v južných oblastiach Slovenska.
Román je príbehom lásky na pozadí dozvukov prvej svetovej vojny... Alebo je to príbeh z obdobia konca prvej svetovej vojny na pozadí lásky?
- Román je o láske, ale aj o priateľstve, o odvahe a zrade, o vášni a cti a to všetko na pozadí dozvukov prvej svetovej vojny.
Čo – koho symbolizuje názov knihy? Tri brehy...
- Rieky na jednej strane ľudí rozdeľujú, ale na druhej strane ich spájajú. Platí to všeobecne a pre Dunaj zvlášť. O koľko viac brehov by mali, o to účinnejšie by mohli rozdeľovať alebo spájať v ich blízkosti žijúce národy.
Kde ste čerpali informácie o tom, čo sa po odohrávalo na rozmedzí Slovenska, Čiech a Maďarska po prvej svetovej vojne? Je história vašim koníčkom?
- Prečítal som množstvo odborných kníh, pamätí, hodnotení tej doby. Od začiatku som vedel, čo chcem románom povedať, k čomu sa chcem vyjadriť, mal som vymyslených hrdinov, v hrubej kostre aj ich osudy. Pri čítaní každej novej knihy alebo článku, spomienok vtedy žijúcich ľudí, som si vzal niečo, čo som potom použil. Nemôžem povedať, že história je mojím dominantným koníčkom. Vždy ma bavilo uvažovať v súvislostiach, takéto „uvažovanie“ by som mohol nazvať koníčkom. A čím viac som uvažoval nad mnohými dnešnými problémami, tým viac som bol presvedčený o tom, že ak sa chcem aspoň priblížiť k nájdeniu správnych odpovedí, tak musím ísť do minulosti. A priznám sa, dosť som rád, že som „pristál“ len v roku 1918.
