MARTIN. Hra Les je podľa Brutovského najmä o divadle v živote a živote v divadle. Hra, v ktorej sa stretávajú dva relatívne kontrastné svety. Jeden veľmi súčasný, založený na finančných vzťahoch, plný temnejších túžob človeka. Svet sa organizuje pomocou peňazí a vzťahy sú nastavené veľmi chladnokrvne až cynicky. Postava, ktorá sa volá Gurmyžská, organizuje prostredníctvom peňazí svet okolo seba. A do tohto sveta vstupujú postavy dvoch potulných hercov, ktorí nesú so sebou úplne iný spôsob nazerania na život. Iné morálne vnútorné krédo. Napriek všetkým nedostatkom, ktoré im musíme odpustiť. Pretože môže byť svojím spôsobom sympatické, povedal režisér.
Doplnil, že do sveta Gurmyžskej prinášajú potulní herci istú dávku divadla, divadelnosti, teatrality. Hrajú roly. Ale postupne zisťujeme, ako oni, tak aj diváci, že svet, ktorý sa javil ako skutočný, je svojím spôsobom omnoho divadelnejší, omnoho teatrálnejší. Omnoho väčšia plocha akejsi pretvárky sa vyskytuje v tom takzvanom skutočnom svete. A že tí herci, tí divadelníci sú vlastne autentickejší ľudia, ako živí ľudia, ktorí majú hercov za komediantov, uviedol Brutovský.
Aj v niektorých replikách poukazujeme na to, že to hráme. A hovorí sa tam, že človek hrá nejakú rolu. Až nakoniec zabudne, že je to len hra. A vlastne sa na tom aj miestami smejeme a potom uveríme tomu, že hráme tú hru. Ja hrám človeka, ktorý sa chce niekam dostať cez líškanie. Uveril tomu a dostal sa na dobré miesto, doplnil Daniel Žulčák, ktorý stvárnil postavu Bulanova.
Bulanov podľa neho začína ako príživník. Teta ho pozvala na návštevu a končí to tým, že sa zoberú. Sú tam pekné veci, ako sa dostáva k moci a k peniazom. Ako sa jej líška a je vidieť zlom v závere, ako sa to preklopí. Udeje sa svadba, zoberú sa a ona sa z toho rozradostí. Celé ju to teší a on začína byť ten, ktorý ju brzdí. A preberá moc nad celou situáciou, dodal Žulčák.
Hra Les je podľa jej režiséra jeho štvrtou inscenáciou ruskej klasiky druhou za ostatné dva roky. Snažím sa hľadať si cestu k ruskej klasike. Pretože mám pocit, že mám k nej nejakým spôsobom blízko. Toto je druhá inscenácia Ostrovského textu, ktorý je, mám pocit, na Slovensku ešte stále neobjaveným dramatikom. Relatívne málo hrávaným. Pričom si myslím, že mnohé z jeho hier obsahujú veľmi svojské, výrazné kvality, ktoré stoja za to, aby sme ich v divadle skúsili hľadať alebo odkrývať, uzatvoril Brutovský.
