MARTIN, HORNÁ ŠTUBŇA. Väčšina detí sa už vie bez väčších problémov dohovoriť po anglicky, dokonale ovládajú počítače, no ak majú niečo rovno vystrihnúť alebo doložiť, dostanú sa vraj do úzkych. Manuálna zručnosť a vzťah k práci sa u dnešnej generácií vytráca. Vláda sa to chystá zmeniť. Okrem posilnenia matematiky, informatívnych predmetov, hudobnej a výtvarnej výchovy sa pravdepodobne od školského roka 2015/2016 pridá aj jedna hodina techniky. Žiaci sa zrejme vrátia do dielní a na školské políčka. Od roku 2008 tam nemuseli.
Nemali byť mať problémy
„Niekdajšie pracovné vyučovanie, ktoré sa delilo na technické, resp. pestovateľské práce, sa nahradilo u šiestakov predmetom svet práce a u ôsmakov technikou. Ale po pravde, je to viac o teórii ako praxi. Dôraz sa v súčasnosti kladie najmä na jazyky a počítačovú gramotnosť, čo je v poriadku, ale určite nebude zlé, keď sa deti vrátia k tomu, čo sa učili aj ich rodičia,“ povedala Anna Kleinová, riaditeľka ZŠ v Hornej Štubni, ktorá nemá obavy z toho, že by v ich škole mali problémy s novým predmetom.
„Dielne sme nezrušili, ale bude ich treba inovovať. Rovnako sa musí investovať do náradia a neviem, ako to bude aj s materiálom – drevom, plastami, či kovmi. Nakoniec je dobré, že sa to všetko nešije horúcou ihlou a máme ešte viac ako rok, aby sme sa na všetko stihli zodpovedne pripraviť,“ dodala pedagogička.
Aj riaditeľ ZŠ Jozefa Kronera v Martina vníma povinný návrat pracovného vyučovania do osnov pozitívne.
„Nemali by sme s tým problém ani od septembra. Materiálne i personálne je naša škola na tento predmet pripravená,“ myslí si Roland Ondrejka.
Deti by to mohlo chytiť
Učiteľka Ľubica Katuščáková, ktorá v minulosti učila pestovateľské práce, je rada, že sa dá technike väčší význam.
„Deti si predmet obľúbia. Vždy sa im páči, keď si môžu sami niečo navrhnúť a vytvoriť. Posilní sa ich vzťah k práci, ale i k spolupráci, rozvinie sa zručnosť. Mnohé z nich náradie nepoznajú, nezaškodí im, keď sa aj v tejto oblasti trošku viac zorientujú. Verím, že ich to chytí a aj pomôže v živote. Veď keď to dlhé roky fungovalo, prečo by to nemalo dnes,“ uvažuje odborníčka.
Šiestak Samuel zo školy na Ľadovni by bol rád, keby si v škole trochu zamajstroval.
„Bývame na dedine a snažím sa doma pomáhať. K technike mám vzťah a bude skvelé, keď sa aj v škole niečo nové priučím.“
Riaditeľ Spojenej školy Jozef Zanovit v Martine bol jedným z iniciátorov, aby sa technika povinne vrátila do základných škôl.
„Aj my na stredných školách badáme, že žiaci boli kedysi technicky vyspelejší, oveľa zručnejší ako sú dnes. Rozhodne mali aj väčší prehľad, nemuseli sa u nás všetko učiť od začiatku. Napriek všetkým problémom, sa technické talenty aj u nás objavujú, ale prečo by ich nemohlo byť ešte viac. Niekedy stačí žiakov len správne podchytiť, motivovať a nasmerovať. A pracovné vyučovanie, resp. technika, by mohli byť dobrým štartom,“ povedal Jozef Zanovit, ktoré je aj šéfom technickej olympiády v Žilinskom kraji.
Od mantinelu k mantinelu
Myšlienka poslať žiakov do dielní sa pozdáva aj našim čitateľom. Mnohí si spomenuli, ako v nich kedysi strávili čas.
„Vyrobil som si prívesok na kľúče, doteraz ho mám,“ napísal nám Miroslav Horecký. „Boli to zaujímavé hodiny, bavilo ma všetko,“ pridala názor Jana Ptáková. „Som za. Samozrejme, ak to nebude zas založené na hlúpom plnení nezmyselných osnov,“ varuje Ľuboš Mičuda.
Kriticky sa na bezmyšlienkovité rušenie predmetov pozrela Zora Mintálová - Zubercová.
„Považujem za vrcholne nerozumné, že sa pracovné vyučovanie zrušilo. Žiaľ, pre nás je typický mantinelizmus a prázdny stôl. Bez rozmýšľania niečo zrušíme, vyčistíme stôl tak, že na ňom nič neostane. Potom to po rokoch znovu zavedieme... Dokedy budeme robiť v školstve - na našich žiakoch pokusy? Dúfam, že keď sa pracovné vyučovanie zavedie, čo žiakom rozhodne len prospeje, tak ho po rokoch znovu niekto nezruší.“
