Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici vydala pri príležitosti 60 rokov od skončenia prvej vysokej školy a ukončenia aktívnej dráhy vysokoškolského učiteľa profesora Miroslava Tumu publikáciu s názvom Sebaspytovanie.
MARTIN. V priebehu minulého roka sa rodák z Vrútok profesor Miroslav Tuma definitívne rozhodol ukončiť svoju aktívnu dráhu vysokoškolského učiteľa a presunúť sa „...do pozície diváka“. „Konečne budem mať dosť priestoru bez diktátu termínov na to, aby som mal čas obrátiť sa k sebe samému, k svojmu najvnútornejšiemu svetu a popremýšľať, čo ma ešte spája s týmto svetom, v ktorom ešte existujem, v ktorom chcem lepšie porozumieť sebe a spätne identifikovať línie môjho dozrievanie a utvárania v dlhej štafete životných modifikácií, výziev a prehier,“ uvádza v podkapitole knihy Sebaspytovanie Smutný je čas odchádzania človek, ktorý sa nezmazateľne vpísal do dejín Vrútok a Martina.
V knihe, ktorú mu pri príležitosti 60 rokov od skončenia prvej vysokej školy a ukončenia aktívnej dráhy vysokoškolského učiteľa v tomto roku vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, spomína na svoj profesionálny život a pôsobenie vo vzdelávacích, vývojových a výskumných pracoviskách v Turci, ale aj inde na Slovensku či v Československu. Sebaspytovanie je zrkadlom jeho života, tvárou v tvár sebe rekapituluje všetko, čoho sa dotkol jeho vplyv či priama riadiaca práca.
V Martine napríklad koncipoval vzdelávací program Strednej priemyselnej školy strojníckej a formoval tri generácie technikov v nej, rozvíjal myšlienku univerzitného vzdelávania v meste, napájal sa na martinské vzdelávacie základne v národnej knižnici Matice slovenskej či Slovenskom národnom múzeu, pracoval vo vydavateľstve Osveta, cez zdravotnícku literatúru vstúpil do medicínskeho prostredia, cez priemyslovku zase do tvorby učebníc odborných predmetov, ale aj učebníc metodiky výučby, čo neskôr rozvíjal aj vo vzdelávaní dospelých v rôznych odboroch, na prelome tisícročí aj pre samosprávu. Bol pritom, keď do Martina vstúpil i rozvíjal sa strojársky výskum a keď sa po „zamatovej“ začala na Slovensku rozvíjať poradenská, konzultačná a expertízna činnosť pre viaceré rezorty či konkrétne firmy. Za vysokoškolskou katedrou viacerých fakúlt slovenských vysokých škôl úročil svoje celoživotné skúsenosti a bohaté portfólio jeho vedomostí sa stalo obsahom mnohých učebníc, kníh, prednášok doma i vo svete.
A to sú len základné piliere jeho bohatého života, ktorých opis sa pokúsil dať na papier sám protagonista Sebazpytovania spolu s autorkami monografie Ivanou Polákovou a Blankou Snopkovou. Príležitosť sa núkala v podobe cyklu Osobnosti, v rámci ktorého Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici vytvára priestor na prezentáciu vedecko-výskumnej práce osobností spojených s týmto mestom. Každá kapitola knihy je len výsekom informácií, ktoré profesor Tuma autorkám poskytol, alebo ich sám komentoval či glosoval, alebo ku ktorým sformuloval vlastné stanovisko. Záber jeho profesionálneho života je veľmi široký – fungovanie v elektrotechnike, strojárstve, ekonomike, pedagogike, psychológii, žurnalistike, sociológii, ale aj vo verejnom živote Nebolo ho preto možné vyčerpávajúco vtesnať do obsahu jednej knižky.
No aj napriek tomu čitateľ , ktorý sa zahĺbi do jej obsahu, nadobudne pocit, že má do činenia s múdrym človekom, ktorý jasne, argumentačne vyčerpávajúco, a predsa s pokorou k životu opisuje, čo ho viedlo od jedného medzníka života k druhému, koho na tejto ceste stretol, ktorí ľudia si zaslúžia jeho úctu a peknú spomienku a čo dávalo jeho životu zmysel. Kniha o ňom nie je životopisom, ale studnicou inšpirácie.
„Cesta hore kopcom bola namáhavá, zložitá i dlhá, ale oplatilo sa sem šplhať už kvôli výhľadu. Nedalo sa v živote počúvať iba jeden zvon, lebo vtedy človek počuje iba jeden tón,“ píše pán profesor vo finále svojho sebaspytovania.
„ Musíme mať na zreteli svoju cestu nasmerovanú k cieľu - operatívnemu, teda ihneď realizovateľnému, taktickému s horizontom asi rok a strategickú s pohľadom dopredu najmenej na päť rokov. Nikdy sa však nepodarí dohromady zladiť predstavy so želateľnou realitou. Ak sa naše predstavy stanú aspoň sčasti realitou, potom je to v poriadku. Ak nie, prežívané sklamanie nás posilní a dodá nám viac sebavedomia,“ odkazuje cez knihu motto (hádam) svojho života.
V knižke nie je jediné, oplatí sa začítať sa do nej.
