tvorby.
Počas šiestich dní diváci uvidia 33 predstavení, chýbať nebudú koncerty, balet, tanečné divadlo, tvorivé dielne pre deti, pouličné divadlo a iné sprievodné festivalové atrakcie. O jubileu prestížneho festivalu Dotyky a spojenia sme sa porozprávali s riaditeľom SKD Martin a riaditeľom festivalu Františkom Výrostkom.
Pamätáte si ešte ako a prečo, z akého podnetu sa zrodil festival Dotyky a spojenia?
- Nebol som zakladajúcim členom festivalu, pred desiatimi rokmi bolo iné zloženie vedenia divadla. Pamätám si však, že o potrebe konfrontácie s ostatnými divadelníkmi sme sa veľa rozprávali aj na schôdzach umeleckého súboru, aj v kuloároch. Cítili sme potrebu mať priestor, kde by sa prezentovali slovenské divadlá. Chceli sme navzájom poznať svoju tvorbu, vedieť, kto sa kam posúva.
Dnes je už rôznych divadelných festivalov hodne, pomaly každé divadlo nejaký organizuje. Čím je iný ten náš, martinský?
- Práve tým, že dáva priestor na prezentáciu toho najlepšieho, čo za uplynulý rok vzniklo na Slovensku. Dá sa teda povedať, že festival odráža aktuálnu úroveň slovenského divadla. Vyberáme len z toho, čo sa za hodnotený rok takpovediac „urodí“.
Náš festival má ešte jedno špecifikum – odborné hodnotenie predstavení...
- Áno, hneď na začiatku si dal za cieľ vytvoriť platformu na odbornú diskusiu. Toho sa stále držíme. Každé predstavenie z hlavného programu podrobne analyzuje päť- až sedemčlenná skupina recenzentov a teatrológov. Prítomní sú aj tvorcovia hodnotených inscenácií, a tak majú šancu argumentovať, prípadne obhájiť svoje postupy, priamo reagovať na hodnotenia kritikov. To bolo vlastne ťažiskové pri zrode festivalu – cítili sme deficit vzájomnej komunikácie, spätnej väzby a odbornej diskusie. Naša Kritická platforma ako etablovaná súčasť festivalu túto potrebu napĺňa.
Bola už za tých desať rokov chvíľa, keď hrozil zánik festivalu alebo výrazné obmedzenie jeho programu?
- Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa, začala sa ekonomická kríza. Ledva sme stihli dokončiť prestavbu Národného domu a vôbec sme netušili, či zoženieme dostatok peňazí na festival. Boli aj roky, keď sme museli upustiť od tradičných sprievodných programov, vypustili sme pouličné divadlo a všetky aktivity, ktoré robia festival festivalom. Zrušili sme aj atraktívne šapito, jeho prenájom bol finančne náročný. Neskôr sme sa už k nemu nevrátili, pretože už máme priestory aj v Národnom dome a sústredili sme festivalové dianie na jedno miesto v bezprostrednej blízkosti divadla. Takže o úplnom zrušení festivalu sme nikdy neuvažovali, len sme niekedy museli náplň prispôsobiť aktuálnym finančným možnostiam.
Spomínali sme pridanú hodnotu festivalu. Čo je ňou?
- Určite ten fakt, že za festivalový týždeň žije divadlom celé mesto. Festival totiž nie je „zavretý“ sám v sebe, v múroch divadla, ale žije medzi ľuďmi, von, na námestí, v uliciach. Práve preto nám bolo ľúto, keď sme jeden rok nemali na pouličné divadlá, koncerty, tvorivé dielne, workshopy pre deti a mládež, všetko atraktívne, čo oživuje samotný festival. Práve to je pridaná hodnota festivalu, že to nie je len podujatie pre hŕstku záujemcov o divadelné umenie, ale má to širší rozmer. Svoje si tu nájdu doslova celé rodiny, každý si niečo vyberie. Námestie pred divadlom dýcha špecifickou atmosférou, doslova sa dá povedať, že za tých desať rokov už má svojho ducha.
Čím mimoriadnym chce prilákať jubilejný desiaty ročník?
- Verím, že tradične dobrým divadlom. Výber napovedá, že program bude príťažlivý tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre bežného diváka, pre rodiny s deťmi, pre milovníkov hudby, ale aj pohybového divadla či výtvarného umenia. Pozvanie platí pre všetkých, ktorí majú radi divadlo a umenie. Pripravujeme výstavu, ktorá mapuje všetky doterajšie ročníky festivalu, chystáme aj krátky program v rámci otváracieho ceremoniálu. Už môžem prezradiť, že na úvod privítame aj patrónku festivalu, herečku Zuzanu Fialovú, ktorá na martinských doskách začínala svoju profesionálnu kariéru.
(Rozhovor v plnom znení si môžete prečítať v MY Turčianske noviny 19/20.5.2014.)
