rírody.
Brusel a Štrasburg jednoducho neláka a vyzerá to tak, že väčšine je úplne jedno, kto z trinástich poslancov za Slovensko bude päť rokov za mimoriadne dobré peniaze drať parlamentné lavice.
Nízka účasť na voľbách sa dala čakať, veď číslami sme neohúrili ani pred piatimi rokmi. Navyše, ľudia v našej krajine hlasujú od novembra už štvrtý raz (predtým voľby do VÚC, dve kola prezidentských volieb) a zrejme majú politiky už plné zuby. Asi šetria sily na jeseň, keď budeme voliť primátorov miest a starostov obcí, v čom vidia väčší zmysel.
Slabá účasť ide najmä na tričko politikom. Napriek tomu, že kandidovalo až 29 politických strán, hnutí a koalícii, ktorí dali na svoju listinu 333 kandidátov a kandidátok, tak ich nebolo veľmi pred samotnými voľbami vidieť. Áno, niektorí sa zastavili aj v Martine, Eduard Kukan ponúkal kávu, Priama demokracia priviezla na námestie kone, predtým SaS chcela ohúriť kabaretom, vidieť bolo aj Obyčajných ľudí, no staré formy oslovenia už veľmi nelákajú. Bola to, česť výnimkám, nuda.
Eurovoľbám chýbala téma, ktorá by vzbudila záujem, o ktorej by sa hovorilo, ktorá by chytila za srdce, ktorá by mobilizovala. Veľkí európski politici (naši akoby ostali v tieni) sľubovali, že teraz to bude iné. Naozaj to bolo?
