Rakša - obec sa spomína v roku 1277 ako Roxa, v roku 1280 ako Raxa, v roku 1534 ako Raksa, v roku 1920 ako Rakša; maďarsky Raksa, Kisraksa. V roku 1280 patrila Rakšovnu synovi Mikšovi, do 19. storočia Rakšánskovcom. V roku 1503 mala 2 sídliská – Vyšnú Rakšu a Nižnú Rakšu. Začiatkom 18. storočia ju zničili kuruci. V roku 1785 mala 32 domov a 222 obyvateľov, v roku 1828 mala 36 domov a 254 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v rokoch 1880-1910 sa mnohí vysťahovali do Zemplína a Sedmohradska. Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou poľnohospodárski robotníci na veľkostatku. Obyvatelia sa zapojili do SNP.
Obec leží na styku Turčianskej kotliny a úpätia Veľkej Fatry na sútoku Rakšianskeho potoka a Dolinky. Nadmorská výška v strede obce je 500 m n. m. a v chotári 493–924 m n. m. Časť chotára na odlesnenej pahorkatine tvoria treťohorné uloženiny, časť na západných svahoch pohoria s bralným rázsochovitým povrchom druhohorné horniny. Zalesnený je jedľobučinami, miestami so smrečinami a borovicou. Má rendziny a hnedé lesné pôdy.
Zvonica z roku 1820
Pamätná tabuľa spisovateľa a filozofa Michala Miloslava Hodžu (1811-1870)
