SLOVANY, MOŠKOVEC, SUČANY. Väčšina turčianskych starostov a starostiek sa v jesenných komunálnych voľbách chystá obhajovať svoj mandát, no sú medzi nimi aj takí, čo si už povedali dosť a žezlo odovzdajú svojím nástupcom.
Patrí k ním aj starostka Slovian Elena Jackulíková, ktorá malej dedinke šéfuje dvadsať rokov.
„Je čas prísť a je aj čas odísť. Povedala som si, že stačilo. Chcem si užiť trochu dôchodku a aj rodinu, ktorú som často pre svoje povinnosti zanedbávala,“ vysvetlila starostka, ktorú však práca s ľuďmi a pre ľudí bavila.
„Snažila som sa pomáhať, ako sa len dalo. Poznám každú rodinu, ich starosti i radosti. Mnohých som do života vítala a žiaľ, aj zo života odprevádzala. Úspešný starosta sa posudzuje najmä podľa toho, čo pre dedinu urobil. Teší ma, že nám vyšli projekty kanalizácie i plynofikácie obce, zrekonštruovanú máme aj požiarnu zbrojnicu,“ povedala Elena Jackulíková.
Skúsenú starostku v robote najviac hnevá byrokracia, ktorej je veľa.
„Keby ste videli, koľko papierov sa musí vypísať. A tie tabuľky, tie mi najviac žrali nervy. Ale človek si zvykne na všetko, aj na tie papiere,“ zasmiala sa richtárka, ktorá o svojom nástupcovi nepremýšľala.
„Je na ľuďoch, koho si vyberú, nechcem do toho zasahovať. Ale mal by to byť niekto, kto už má skúsenosti z obecnej politiky. Nech sa nemusí dva roky orientovať v problematike.“
Odchádza, ale na nástupcovi jej záleží
Funkciu sa chystá „položiť“ aj starostka Moškovca Anna Staňová, hoci nevylučuje, že môže svoje rozhodnutie ešte prehodnotiť.
„Bolo by to najmä vtedy, ak by sa nenašiel nikto, kto by po mne prebral štafetu. Priznám sa, záleží mi na tom, kto to bude. Jeden typ mám, ale ešte si ho nechám pre seba. Nakoniec, rozhodujúce slovo majú občania, tí si vyberú, a to vždy treba rešpektovať,“ povedala energická žena, ktorá čoskoro bude bilancovať už svoje tretie volebné obdobie.
„Ubehlo to rýchlo. Robota ma bavila, najmä preto, že mám ľudí rada. Nevedela by som bez nich žiť. Motiváciou pre mňa boli aj rôzne výzvy, rada som sa s nimi popasovala. Prekážky mi nikdy neprekážali, skôr burcovali ešte k väčšiemu úsiliu,“ vysvetľovala Anna Staňová, ktorá dlhé roky nebrala ani plat. Teraz dostáva 170 eur v čistom.
„Živí ma iná robota, starostovanie skôr vnímam ako poslanie. Keď som nastupovala, bola obecná kasa prázdna, ale postupne sme v dedine preinvestovali 35-tisíc eur. Ak si uvedomíte, že máme 63 obyvateľov s trvalým pobytom, tak je to dosť.“
V Moškovci sa pustili do rozsiahlej rekonštrukcie obecného úradu, ktorého súčasťou je však aj veľká sála.
„Zmodernizovali sme si ho doslova vlastnými rukami. Ľudia ochotne pomáhali vo svojom voľnom čase, na brigádach strávili stovky hodín. Som na nich hrdá, bez nich by to nešlo,“ chválila ľudí z obce starostka, ktorú najviac trápi podhodnotené financovanie samosprávy.
„Musíte obracať každé euro. Často rozhodujete o tom, čo už je prvoradé a čo môže ešte počkať. Niekedy je to výber medzi väčším a menším zlom. Aj taká je naša robota,“ končí rozprávanie Anna Staňová.
Osem rokov je dosť na uskutočnenie plánov
Zbohom úradu dá na konci jesene aj starosta Sučian Jozef Petráš, v ďalších voľbách už kandidovať nebude. Jednu z najväčších turčianskych dedín vedie ôsmy rok.
„V najlepšom treba skončiť. Myslím, že dve volebné obdobia sú dostatočné na to, aby ste mohli uskutočniť plány, s ktorými ste sa o funkciu uchádzali. Navyše po takomto čase nikdy nezaškodí trochu nového vetra. Nový človek prinesie so sebou inú energiu, nápady, a to vždy len pomôže,“ myslí si starosta, ktorý starostovanie vníma ako poslanie.
„Nedá sa povedať, že máte po pracovnom čase alebo, že je sobota či nedeľa. Jednoducho, stále ste v službe, a tomu musíte prispôsobiť aj svoj čas. Je to náročné, ale nikdy som sa nesťažoval. Vedel som, do čoho idem,“ povedal Jozef Petráš, ktorý je rád, že sa za osem rokov podarilo aj veľa vecí zmeniť.
„Zrekonštruovali sme základnú školu, obecná hasičská zbrojnica patrí k najmodernejším na Slovensku, máme aj nové námestie. Tých výpočtov by bolo viac, hoci nie všetko nám vyšlo, ako by sme chceli. Viete, vždy sa dá urobiť viac,“ myslí si starosta Sučian, ktorý sa do hľadania svojho nástupcu nepustí.
„Ani som nad tým nerozmýšľal. Určite nikomu žiadnu kampaň robiť nebudem.“
