ALEXANDER LILGE , viceprimátor Martina
Vôbec nepodceňujem požiadavku vzdelania. Je to hanba, keď starosta nevie ani poriadne prečítať sľub. Nie som však presvedčený, že tých niekoľko prípadov naplnenia požiadavky vzdelania vyrieši mnohé problémy samospráv. Poznal som a poznám veľa ľudí vo svojom živote, ktorým chýbalo vysokoškolské vzdelanie, ale úspešne zvládali zverenú funkciu, na ktorú sa VŠ požadovala, riadiac sa často len zdravým „sedliackym“ rozumom a inými mimoriadnymi danosťami či vlastnosťami. Aj v minulosti bol rómsky vajda niečo ako súčasný starosta v rómskej komunite. Bol vážený a rešpektovaný aj bez škôl. Ak sme presvedčení, že nemáme iné, dôležitejšie problémy na riešenie, že faktorom úspešnosti samospráv je stredoškolské vzdelanie starostov, urobme to v súlade s platnými zákonmi ale nepolarizujme a netraumatizujme zbytočne spoločnosť.
JURAJ STAHL, podnikateľ
V tom to asi nebude. To, či je vzdelaný starosta ešte nič neznamená. Vzdelaní by mali byť najmä poslanci. Často ale vidíme, že na rokovaniach vôbec netušia, o čom je reč. Mám skúsenosť aj z osobných stretnutí, najprv som si myslel, že sú takí mĺkvi, ale potom som zistil, že sa k daným problémom nevedia vyjadriť, vôbec sa v prejednávanej problematike neorientovali. Navrhovaný zákon ale vzdelanie poslancov nerieši.
JÁN TOPERCER, ekológ
Skôr nie. Už chýba iba to, aby vláda začala zriaďovať pre starostov-nestredoškolákov také tie dvojročné "rýchlovýkrmné" stredné školy, aké zriaďovali kedysi komunisti pre vybrané kariérne robotnícke kádre.
MIROSLAV BARTOŠ, výtvarník, spisovateľ
Nuž, čítať naše zákony s neporozumením bude možné i tak, ale keď sa pozrieme, koľko kvalifikačných prekážok musí človek preskákať v menej zodpovedných povolaniach, mal by mať starosta bližšie aspoň k všeobecnému vzdelaniu a spoločenskému rozhľadu, veď prichádza do kontaktu s rôznymi ľuďmi, a to nielen z vaľala, dzediny či osady. Robí na návštevníka slovenského vidieka ako prvý človek aj prvý dojem a možno aj posledný. A ešte, vraj sme už na Slovensku dosiahli "prevzdelanosť", tak načo hľadať kandidáta bez maturitného vysvedčenia?
PETER CABADAJ, manažér kultúry
Slovenskej samospráve pomôže čo najmenej absurdnej byrokracie, funkčná legislatíva, vymožiteľnosť práva a, samozrejme, čo najviac peňazí. Mne osobne nevzdelaní starostovia a primátori prekážajú. Na druhej strane však vždy budem rešpektovať výsledky slobodných demokratických volieb v duchu známej latinskej sentencie: vox populi, vox Dei.
IGOR LIBO, stredoškolský učiteľ
Hovorí sa, že najlepšou školou je sám život. Niekedy dávno stačilo, aby richtár bol osobnosť, ktorá mala prirodzený rešpekt a autoritu, či životné skúsenosti. Dlho potom stačilo, keď človek v tejto pozícii spĺňal v prvom rade požiadavky istého režimu... Hoci si myslím, že zákon je účelový, pri dnešnej byrokracii, legislatíve a rôznych problémoch je aspoň tá maturita nutná. K nej a ku „škole života“ by som ešte pridal kurzy asertivity a spoločenského správania sa, komunikácie a empatie.
DANIEL BABKA, hokejový tréner
Táto požiadavka môže v menších obciach a dedinách vo všetkých kútoch Slovenska výrazné znížiť počet vhodných kandidátov. Niekedy je zdravá sociálna inteligencia spolu so sedliackym rozumom a potrebnou dávkou empatie viac ako maturita.
ZLATICA HOLUBOVÁ, manažérka v poľnohospodárstve
- Pokiaľ viem, starostov obce si volia občania obce a neviem, prečo by niekoho iného ako občanov konkrétnej obce malo zaujímať, koho si zvolia.
PETER LISOŇ, manažér-železničiar
Demokratické je to, že „čo si ľudia zvolia, to majú“. Odhadujem teda, že sa následne objaví nejaké podanie na Ústavný súd, ktoré toto ustanovenie napadne. Myslím si, že táto norma však iba pragmaticky sleduje to, aby bolo zabezpečené, že zvolený starosta vie aspoň čítať a písať, a teda je u neho vytvorený predpoklad na to, aby sa vedel orientovať v množstve noriem, ktoré musí mať pri svojej práci na zreteli. Na mieste je tu však otázka, či toto ustanovenie nebude pôsobiť kontraproduktívne. Mám totiž obavu, či v niektorých obciach vôbec nájdu vhodného kandidáta.
Autor: VL, KP, RB, AD
