KARLOVÁ. Po základné potraviny musia chodiť do niekoľko kilometrov vzdialenej obce alebo až do mesta. Malá turčianska dedinka Karlová zúfalo hľadá podnikateľa, ktorý by opäť otvoril miestne potraviny v budove patriacej obci. Obchod už nefunguje od februára, čo ľuďom značne skomplikovalo život.
„Mali sme predavačku z Hája, ale sa jej to neoplatilo prevádzkovať, lebo cez obed bol obchod niekoľko hodín zatvorený a ona musela štyrikrát denne hore dole merať cestu. Tak si radšej potraviny otvorila v Rakši,“ vykresľuje situáciu starostka Karlovej Adriana Malatová a dopĺňa, že za nájom pýtali 50 eur mesačne.
Aj keď je najstaršia, všetko zvláda
Starostka už druhýkrát zverejnila oznam, že hľadajú živnostníka do obchodu s potravinami, ale nikto sa neprihlásil. „Nám by stačilo, ak by bol obchod otvorený len trikrát do týždňa, aby sme mali aspoň každý druhý deň čerstvý chlieb a základné potraviny,“ zúfa si A. Malatová.
Obchodík priamo v dedine by si priala aj najstaršia obyvateľka Karlovej 89-ročná Paulína Dianišová.
„Pravdaže nám obchod chýba, lebo všetko sa musí ísť kúpiť, čo len soľ doma pochybí. No ale čo máme robiť, keď nie je kam,“ posťažuje si čiperná seniorka, ktorá aj napriek svojmu pokročilému veku nemá problém nasadnúť na autobus a vybrať sa na nákupy do Martina.
„Synovec mi každý druhý deň v meste pokúpi, čo mi treba. Ak by mi niečo chýbalo, požičiavať si od susedov nechcem, to si radšej idem kúpiť a mám pokoj,“ priznáva zhovorčivá Paulína Dianišová a dodáva, že je stále sebestačná a sama si dokáže navariť všetko, čo jej chutí.
„Aj peši zájdem, aj si tašky odnesiem. Veď ja som sa pred vojnou nanosila batohov. Do Trebišova sme chodili pre múku a 50-kilové vrecia som na chrbte vtedy domov nosila. Teraz mladí nič nevydržia a sú leniví, keď musia čo len krok urobiť,“ rázne vyhlásila najstaršia Karlovčanka, ktorá rada trávi čas vo svojej záhradke.
Nákupy nosia domov len v rukách
Neďalekou susedou čulej babičky je i Štefánia Pavlíková. Aj jej rodina si musela nájsť spôsob, ako si potraviny bez miestneho obchodíka zaobstarať.
„Bývame v dvojgeneračnom dome, a tak každý, kto ide z roboty, niečo po ceste nakúpi. Keďže nemáme auto, odniesť to musia len v rukách. Aj ja keď idem k doktorovi do Martina, urobím nákup, len ho nevládzem uniesť,“ povzdychne Š. Pavlíková, ktorej ak v kuchyni niečo chýba, ide si požičať vedľa k dcére a naopak.
Ako ďalej starostka prezradila, obchod zívajúci prázdnotou plánoval pred časom jeden podnikateľ čiastočne prerobiť na pohostinstvo.
„Polovica budovy mala slúžiť ako potraviny, druhá ako krčma. Z nadšenia však napokon zišlo,“ skonštatuje Adriana Malatová.
Smutné ulice bez ľudí
Nápad s krčmičkou sa páčil najmä mladým Karlovčanom a miestnym chlapom.
„Bolo by to fajn, občas dobre padne zájsť niekam na kofolu. Keď si chceme ísť posedieť, musíme ísť buď do mesta alebo do Blatnice. Krčma v dedine by bola ideálna,“ hovorí mladá Tatiana Pavlíková. „Aj otec ak si chce dať doma pivo, musí si ho najskôr doniesť z mesta,“ pokračuje vnučka Štefánií Pavlíkovej.
Starostka dediny so 106 obyvateľmi preto dúfa, že sa situácia čoskoro zlepší.
„Som z toho smutná, lebo ľudia sa ma neustále pýtajú, či sa už niekto ozval. Opustená budova teraz slúži aspoň ako provizórna nástenka, kde na jej okná lepím rôzne oznamy, plagáty alebo fotky z výletov,“ opisuje A. Malatová, ktorej chýba aj čulý ruch v obecných uliciach.
„Keď bol obchod, aspoň občas niekto vybehol za nákupom. Teraz na ceste nikoho nevidno, je to tu ako vymreté. Len keď boli prezidentské voľby, tak bolo vidieť na ulici aj dvanásť ľudí pokope. Smiala som sa, že to by mohli byť voľby každý deň, aby bol v Karlovej konečne ruch,“ so smiechom dodáva starostka obce.
