MARTIN. Všetko ostáva po starom, ani v budúcej lyžiarskej sezóne sa na Martinské hole kabínkovou lanovkou nevyvezieme. Zámer martinskej radnice zobrať si úver a investovať do výstavby dopravného zariadenia zabrzdila dlhová brzda.
Verejný dlh štátu na konci minulého roku prekročil hranicu 55 percent HDP, čo pre obce, mestá a aj kraje znamená, že sú povinné schváliť rozpočet na rok 2015 maximálne vo výške výdajov aktuálneho roka. Výnimka je povolená iba na výdaje, ktoré by v prípade potreby boli použité na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.
Komisia prerušila prácu
Prípravou výstavky osemčlennej kabínkovej lanovej dráhy sa približne rok a pol zaoberala špeciálna komisia, ktorú vymenoval primátor Andrej Hrnčiar. Riešila technické parametre výstavby lanovky, parkovacie a odstavné plochy, obslužnú komunikáciu a jej rozšírenie, pričom v neskoršej fáze sa vyhlásila verejné obstarávanie na „Technologický komplex 8 miestnej kabínkovej lanovej dráhy s úrovňovým nastupovaním vrátane stavebných prác“ a v samom závere činnosti komisie sa rozbehol výber peňažného ústavu na získanie úveru. Komisia ponuky prerokovala ale nevyhodnotila pre aktivovanie dlhovej brzdy.
„Stretávali sme sa prakticky každý týždeň a za ten čas sa urobilo veľa roboty. Za každým rozhodnutím komisie si stojím, vždy sme dospeli k záverom, na ktorých sa všetci zhodli. Zatiaľ sa žiadne mesto do takejto práce nepustilo. Bol to solídny pokus ako vyriešiť problematiku Martinských holí a oživenie nášho regiónu turistickým ruchom,“ povedal na rokovaní mestského zastupiteľstva predseda komisie a poslanec Ján Zuberec.
„Verím, že sme neskončili, ale len na určitý čas prerušili našu prácu,“ dodal zastupiteľ.
Investícia by si vyžiadala milióny
Výstavba lanovej dráhy by radnicu vyšla na viac ako 8 miliónov eur. Išlo by o investíciu desaťročia, tak ako to bolo pri rekonštrukcii pešej zóny aj s budovou Millénia. Dokonca by bola ešte nižšia ako spomínané projekty.
Juraj Mikula povedal že je aj rád za aktivovanie dlhovej brzdy, lebo nie je presvedčený o rentabilite lanovky.
„Ak by ju malo financovať v plnej miere mesto, tak by to nebol dobrý krok voči daňovým poplatníkom. Prečo by malo mesto znášať dlhodobé záväzky?“ vzniesol otázku poslanec zo Severu.
Andrej Hrnčiar vyhlásil, že prevádza lanovky nebude zisková, napriek tomu považuje túto investíciu za strategickú.
„Rozbehne sa cestovný ruch, čo mestu prinesie sekundárne efekty v podobe vyššieho výberu daní napríklad za ubytovacie kapacity. Zamestnaných bude aj viac ľudí, čo sa zas odrazí na vyšších podielových daniach. Takéto efekty nová pešia zóna nepriniesla, hoci mi je jasné, že ju bolo treba rekonštruovať,“ povedal primátor, ktorý si myslí, že o takejto závažnej investícií by mohli rozhodnúť ľudia v referende.
„Mohlo by sa konať na jeseň spolu s komunálnymi voľbami.“
Polemika o biznis pláne
Ľudové hlasovanie požadoval aj poslanec Martin Sukup, ktorý zastupiteľstvu tlmočil viaceré pripomienky k projektu.
„Na celej investícií mi chýba riadny biznis plán. Najdôležitejšie mali byť informácie, kto bude prevádzkovať lanovku, aká je návratnosť investície, aký zvýšený počet návštevníkov by sa mal očakávať, aká je schopnosť konkurencie voči iným strediskám, kde už natiekli milióny, aká bude marketingová stratégia,“ pripomienkoval Martin Sukup.
Primátor Andrej Hrnčiar povedal, že doteraz riešili len to, koľko to bude stáť a aká je cena peňazí.
„Ako sa dá nastaviť biznis plán bez toho, aby ste poznali cenu peňazí?. Nikto to doteraz nevedel. Nakoniec, my teraz vôbec neriešime túto problematiku, veď nejdeme rozhodovať o výstavbe a ani o vzatí úveru. V súčasnosti sa nebude ďalej pokračovať, lebo sme viazaní ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ,“ pripomínal primátor.
Kontrola áno, referendum (zatiaľ) nie
Menší rozruch v sále spôsobil aj poslanec Peter Vons, ktorému sa nepozdáva vysúťažená cena lanovky, lebo v ponuke bola podľa neho aj o 750 tisíc eur nižšia. Preto navrhol, aby celý postup súťaže preskúmal hlavný kontrolór mesta Martin, čo zastupitelia 18 hlasmi akceptovali.
Podporil ho v tom aj primátor, dokonca poslanca verejne vyzval, aby na to využil všetky možnosti, ktorému dáva zákon. Primátor argumentoval, že najnižšia cena neznamená automaticky najlepšiu ponuku a uviedol príklad z rekonštrukcie námestie na Severe.
Poslanci hlasovali aj o uznesení, aby vedenie mesta zabezpečilo miestne referendum ako záväznej podmienky pre realizáciu projektu Martinské hole. Návrh neprešiel, hlasovali zaň iba deviati poslanci.
