a Textorisová.
Turčianskym školákom už síce začali odsypávať prázdniny, ale ešte predtým dostali svoje vysvedčenia, v ktorých sa odzrkadlilo ich celoročné študijné úsilie.
Ani osobnosti nášho kultúrneho a spoločenského života neboli žiadnymi školopovinnými výnimkami a užili si dranie lavíc so všetkým, čo k tomu patrí.
Zarážajúce však je, že nie všetci naši dejatelia, ktorí často zastávali významné posty, boli aj výbornými študentmi. Mnohé ich vysvedčenia často zdobili dokonca štvorky.
Slovenská národná knižnica v Martine zverejnila študijné výsledky našich dejateľov. Nie vždy teda platí, že ak sa vaše dieťa zle učí, nič poriadne z neho nevyrastie. Osobnosti, ktoré tiež pôsobili v Turci, sú toho typickým príkladom.
Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951), spisovateľka
Bola prvou ženou – poetkou, ktorá vydala svoje básne knižne. Neštudovala na žiadnych elitných školách, dokonca má len základné vzdelanie v ľudovej škole pod vedením svojho otca. Svoje obzory si však rozširovala samoštúdiom. Už ako 12-ročná mala načítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu a písať začala ako 15-ročná. Podjavorinská svoj život zasvätila pomoci rodičom a bohatej literárnej a publicistickej tvorbe. Najznámejšou sa stala jej literatúra pre deti a mládež, ako napr. Čin-čin aleboZajko Bojko. Podmanivá je aj skromná životná cesta autorky. V jej prípade platí heslo „škola je život“ najmä v tom opačnom garde.
Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916), spisovateľ a literárny kritik
Úplne iný pohľad sa nám naskytne pri skúmaní jeho školskej dochádzky. Vo vysvedčeniach rodáka z Hlbokého je zastúpená takmer celá škála hodnotenia. Ako mladý študent demonštroval jednoznačný názor na národnú situáciu Slovákov, čo sa odrazilo v hodnotení, napríklad, štvorkou z maďarského jazyka na maturitnom vysvedčení. To bol len začiatok. Bystrého, sčítaného a scestovaného spisovateľa, redaktora, vedca a politika sprevádzali neskôr počas produktívneho života problémy s uhorskou štátnou mocou a opakovaná väzba.
Vajanský by sa ako glosátor iste neurazil, keby sme povedali, že zo štvoriek na vysvedčení by skompletizoval i súpravu do jedálne. Maturitné vysvedčenie zdobila dostatočná nielen v maďarčine, no i matematike, trojku doniesol z fyziky. Výborný bol v slovenčine, nemčine a zemepise.
Oľga Textorisová (1880 – 1938), spisovateľka a učiteľka
V škole nemala na ružiach ustlaté. Ako 10-ročná začala navštevovať meštiansku školu v Martine. Zvyšné tri ročníky skončila externe pod vedením sestry Izabely. Tá ju viedla aj počas súkromného štúdia na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici a v Prešove, kde v roku 1904 zložila maturitnú skúšku. Vysvedčenie z roku 1903 však dokazuje, že cesta k ukončenému učiteľskému vzdelaniu nebola taká ľahká. Vtedy 22-ročná Oľga Textorisová si z fyziky a spevu vyslúžila štvorky. Stala sa však obľúbenou pedagogičkou a v Blatnici aktívne vyučovala mladé dievčatá a siroty, písala poéziu a prózu či detskú literatúru. Slovensky orientovaní rodičia k nej na protest proti Apponyiho zákonu posielali svoje dcéry na súkromné vzdelávanie. Pod jej ochranné krídla sa dostala aj sirota, poetka Maša Haľamová.
Jozef Gregor Tajovský(1875 – 1940), spisovateľ a učiteľ
Trojky a štvorky. Ich veľká prevaha zasvietila na vysvedčení autora Ženského zákona, ktoré si ako 18-ročný odniesol z učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom. V maďarskom učiteľskom ústave z 18 predmetov mal až z ôsmich iba dostatočnú. Nešiel mu prírodopis, nemčina, hudobná a praktická výchova. Po ukončení školy sám privoňal k učiteľskému povolaniu v Banskej Bystrici a v dedinách na Horehroní a Považí. Menej známe je jeho pôsobenie pri vojsku. V Československej armáde to J. G. Tajovský dotiahol až na hodnosť podplukovníka.
Štefan Krčméry (1892 – 1955), historik, kritik, publicista
Jeho snaživosť a celoživotná pracovitosť pramení už zo školských čias. Mal na seba veľké nároky, čo sa tesne pred jeho štyridsiatkou prejavilo prepuknutím psychického ochorenia.
Už ako 10-ročný piatačik doniesol z ľudovej školy v Jasenovej samé jednotky a dvojky. V štúdiu pokračoval v Banskej Bystrici, Bratislave a Prahe. S manželkou Helou boli dokonca na študijnom pobyte v Paríži. Vďaka jeho pôsobeniu na poste tajomníka Matice slovenskej sa zaktívnili vedecké a umelecké odbory. Štefan Krčméry však mal mimoriadny talent na jazyky. Prekladal poéziu z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poéziu iných národov.
Jozef Škultéty (1853 – 1948), profesor, prozaik, kritik
Vo vysvedčeniach poprednej osobnosti našej národnej histórie, to však hralo farbami. Budúceho správcu Matice slovenskej, univerzitného profesora, prozaika i literárneho kritika nesprevádzali počas mladosti jednoznačné excelentné výsledky. Pedagógovia ho hodnotili ako dvojkára. Na vysvedčení z učiteľskej prípravky v Revúcej zahrmela i dostatočná, a to z nemeckého jazyka. Na trojku utiahol prírodopis a hospodárstvo, ostatné predmety vrátane slovenčiny zvládal na dvojky a jednotky. Jeho silnou stránkou bol zemepis, história a prírodopis, z ktorých mal vynikajúce výsledky aj počas štúdia v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. S úžasom však možno rátať hodnotenia viacerých predmetov „elégségen“, ktorých mal na vysvedčení spolu sedem. Ide totiž o štvorky. Dvadsaťročný Jozef Škultéty takmer neprešiel ročníkom.
Autor: AD, ZS
