Unikátna zbierka žehličiek z celého sveta, ktorú Martinčan zhromažďoval deväť rokov, sa dočkala svojej prvej výstavy. Je inštalovaná v Podhradí aj ako súčasť programu Kvetu Pohradia, ktorým bude obec žiť zajtra.
PODHRADIE. MARTIN. Uchvátili ho žehličky. Ján Maruňák z Martina zbiera žehličky deväť rokov. Jeho zbierka má dnes úctyhodných 600 kusov z obdobia od roku 1807 po rok 1950. Každý kus zbierky je dokonca funkčný. Zberateľskú vášeň v ňom však vyvolávajú aj mangle, mangľovacie dosky, rukávniky, hladidlá, nahrievacie piecky, trojnožky pod žehličky, reklamné tabule a ďalšie predmety, ktoré súvisia so žehlením v domácnosti i krajčírskych dielňach. Tých by ste napočítali okolo 200 kusov.
Žeravé uhlíky pred malou drevenicou
U Jána Maruňáka vzbudila záujem o žehličky spomienka na starú mamu z Turčianskeho Petra, kde trávil detstvo.
„Vždy, keď išla stará mama žehliť, vyšla najskôr na dvor, kde pred svojou drevenou chalúpkou rozkurovala uhlie, ktoré sa dávalo do žehličky, aby ju rozohrialo,“ spomína si Ján Maruňák, ktorému starkina žehlička ostala na pamiatku a stala sa motívom vzniku jeho výnimočnej súkromnej zbierky. Tá obsahuje unikátne kúsky nielen zo Slovenska, ale z rôznych kútov celého sveta, ako napríklad z Číny, Japonska, Indie, Ameriky, Švédska, Ruska či Kanady. Medzi nimi sa nachádzajú žehličky fungujúce na uhlie, tekuté palivo, elektrinu i žehliace za studena.
Nové prírastky získava Ján Maruňák z bazárov, starožitníctiev, ale hlavne z internetových stránok.
Predmet, ktorý dokáže žehliť, aj variť
Niektoré historické pomôcky pre domáce žienky ako žehličky na prvý pohľad ani nevyzerajú.
„Napríklad rúrkovanie na vyžehlenie pánskeho anglického goliera z 18. storočia, nazývaného škapuliar, vyzerá ako erotická pomôcka. Nahriata rúrka sa ale vkladala do nariasených naškrobených častí goliera a pekne ho vytvarovala,“ zaujato opisuje vášnivý zberateľ.
Zaujímavou je rozhodne aj československá žehlička s možnosťou varenia z 30-tych rokov.
„Bola praktická najmä na cesty. Z jednej strany sa s ňou dalo ožehliť a na druhej strane ste si mohli zohriať jedlo, vodu na čaj alebo ohriať kulmu na vlasy,“ vysvetľuje J. Maruňák.
Žehličku, ktorá pripomína nádobu na vodu, si Martinčan priviezol z Číny.
„Do nej sa vložia uhlíky a horúcou hladkou spodnou stranou sa už len prechádza po látke,“ približuje.
Netypickou pomôckou je tiež tvarovacia žehlička na látkové čiapočky, ktorá síce vyzerá ako obyčajný stojan, ale naťahovaním čiapky po jej horúcej hlavici sa látka pekne vyrovná.
Pozoruhodným je i drevený lis na vyrovnanie kravaty alebo nohavíc za studena.
Čím je menšia, tým stojí viac
Medzi najdrahšie kúsky Jána Maruňáka patrí žehlička zo Švédska za dvetisíc eur. Ako sám priznáva, táto záľuba vôbec nie je lacný špás. „Čím je žehlička menšia, tým je dokonca drahšia, lebo takých kúskov sa vo svete vyrobilo málo, preto sú vzácne,“ objasňuje zberateľ. Ten je hrdým vlastníkom aj 13-kilovej krajčírskej žehličky na drevené uhlie z Nemecka, s ktorou sa gazdinky kedysi určite poriadne natrápili.
Aj keď J. Maruňáka fascinujú všakovaké žehliace pomôcky, samotné žehlenie príliš nemusí.
„Chlapov také veci skrátka nebavia,“ hovorí s úsmevom.
Hoci zberateľ z Martina aktuálne po prvý raz vystavuje svoje žehličky do polovice júla v Podhradí, jeho snom je mať niekde stálu expozíciu.
„Moja zbierka má čo ukázať, lebo obsahuje veci, o ktorých ľudia ani netušia, že vôbec existujú. Snáď sa raz podarí nájsť pre ňu vhodné priestory,“ nádeja sa Ján Maruňák.
