DIVIAKY. Najúspešnejším tímom z Turca bol v piatej lige nováčik z Diviak. Dynamo skončilo na 2. mieste, na víťaza z Černovej strácalo v konečnom účtovaní len tri body.
„Sezónu sme vyhodnotili ako úspešnú, veď ešte dve kolá pred jej koncom bolo naše mužstvo v boji o postup. Napokon to nevyšlo, ale určite to nie je dôvod na smútok. Naopak, ako nováčik sme do piatej ligy doniesli aj svoj vklad v podobe útočnej a atraktívnej hry. Najlepšie o tom vypovedá skutočnosť, že moji hráči strelili v súťaži najvyšší počet gólov,“ povedal Miroslav Kovalčík, tréner Dynama Diviaky.
Mužstvo z horného Turca nebolo klasickým nováčikom, v jeho radoch boli skúsení hráči, ktorí toho už vo futbale niečo preskákali.
„Určite to bola naša výhoda, ktorá nám pomohla sa rýchlo v piatoligovej spoločnosti etablovať. Aj preto naše ciele boli smelšie. Škoda však, že pred kľúčovými zápasmi sa nám nevyhli zranenia a mužstvo nemohlo nastúpiť v najsilnejšom zložení. Výpadok opôr, zmeny v zostave nám narušili koncepciu. Náš káder nebol zas až tak kvalitatívne široký, aby to nemalo na našu hru vplyv,“ narážal tréner na nevydarené stretnutia, v ktorých jeho mužstvo mohlo zaútočiť na prvenstvo v súťaži.
Diviaky boli pre mnohých na jeseň veľkou neznámou, no na jar to už mali podstatne ťažšie.
„Súperi už vedeli, s kým majú dočinenia a lepšie sa na nás pripravili. Avšak nesťažujem sa, bolo to aspoň rušnejšie a zaujímavejšie.
Dynamo si vlaňajšiu sezónu trochu predĺžilo, na novú sa začnú hráči pripravovať 14. júla.
„Nejaké zmeny v kádri budú, ale ešte nie je čas o nich hovoriť,“ povedal na záver debaty Miroslav Kovalčík.
Koncept mladosti a dravosti bol úspešný
Turčianske Kľačany po prvý raz celú sezónu odohrali pod hlavičkou rezervy martinského Fomatu. „Fúzia“ sa zverencom Antona Göröga oplatila a mužstvo spod Magury v konečnom účtovaní obsadilo tretie miesto.
„Pod vynikajúci výsledok sa podpísala najmä dobrá partia. Chlapci nerobili medzi sebou žiadne rozdiely, nováčikovia do kolektívu v pohode zapadli. Okysličenie kádra pomohlo aj jednotlivcom, ktorí v sebe akoby našli nový potenciál. Koncept prepojenia skúseností s mladosťou priniesol svoj efekt, mužstvo výkonnostne napredovalo,“ pochvaľoval si tréner Anton Görög, ktorý je s nedávno skončenou sezónou nadmieru spokojný.
„Ale to už je za nami. Chvíľu sme sa potešili, ale teraz už musíme myslieť na nový ročník. Máme za sebou už nultý tréning a už aj zápas v Nitrianskom Pravne. Naostro začíname v utorok,“ referoval nám na konci minulého týždňa Anton Görög.
Káder, ktorý má štatút béčka, sa buduje za pochodu a zrejme až tesne pred začiatkom ročníka bude jasnejšie, kto v ňom napokon skončí.
„Kostra tímu ostáva pohromade, ale na pár nových chlapcov si budeme musieť ešte počkať. Z dorastu vyšlo pár hráčov, počítam, že niektorí u nás aj skončia,“ prognózoval tréner.
Silný lokalpatriotizmus je výhodou
Kláštorčania si po zimnej časti trúfali na stred tabuľky a siedmim miestom ho na konci minulého ročníka aj potvrdili.
„Ak si uvedomíme, že sme mali pomerne úzky káder, navyše piati hráči nastupovali do zápasov bez tréningového procesu, taj je to solídny výsledok,“ povedal Anton Poruba, tréner Tatrana.
Jeho mužstvo sa snažilo, tak ako je to pre Kláštor typické, hrať technický a ofenzívny futbal.
„Nikde sme neprišli vyslovene betónovať, veď nám to je cudzie. Rovnako ako hra na nakopávané lopty. Chalani si vždy chceli zahrať, aj keď možno na to občas výsledkovo doplatili,“ zamýšľal sa tréner, ktorý vyzdvihol v tíme dobrú partiu a ochotu zabojovať za klubové farby.
„Je tu silný lokalpatriotizmus, čo sa v zápasoch prejavuje najmä na bojovnosti i morálke,“ pochvaľoval si Anton Poruba, ktorý povedie mužstvo aj v budúcej sezóne.
„Začali sme turnajom v Slovanoch, pokračovať budeme aspoň dvomi tréningovými jednotkami v týždni. Pre nás je dôležité udržať káder pohromade, resp. prípadné odchody kompenzovať inými hráčmi. Uvidíme, ako to dopadne. O pár dní budeme všetci múdrejší,“ lúčil sa s nami Anton Poruba.
Umelecký dojem bol lepší ako konečný výsledok
Pri veľkej reorganizácii futbalových súťaží sa pod čiarou ocitli až štyri mužstvá. Žiaľ, medzi zostupujúcimi sú aj Dražkovčania, ktorí skončili na predposlednom 13. mieste.
„Mrzí ma to, lebo herne to určite z našej strany bolo lepšie ako konečný výsledok. Nehrá sa však na umelecký dojem, ale na body. Moje mužstvo malo viacero zápasov dobre rozbehnutých, no tradične doplácalo na nepremieňanie šancí. Naopak, naše chyby súperi trestali. Mohli sme hrať dobre aj 70 minút, no potom prišli slabšie chvíľky a po pár sekundách bolo zle. Určite to je aj psychická záležitosť, hrozba vypadnutia im až príliš zväzovala ruky i nohy,“ analyzoval jarnú časť tréner Družstevníka Dragan Drljača.
„Zostúpiť do nižšej súťaže však nie je žiadna tragédia. Tá by prišla vtedy, keby sme rezignovali a na všetko sa vykašľali. To nám však nehrozí, verím, že v I. triede potvrdíme svoje kvality,“ nádeja sa kormidelník Dražkoviec.
