MARTIN, BELÁ – DULICE, DRAŽKOVCE. Väčšina poberateľov dávok v hmotnej núdzi nepríde k sume 61,60 eura už len tak, musia si ju odpracovať - mesačne 32 hodín v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností.
Ľuďom však musí byť práca najprv ponúknutá. Keď napríklad obec takéto podmienky nevytvorí, nebude sa môcť siahať ani na dávky.
Rozoslali viac ako sedemsto ponúk
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine do stredy minulého týždňa rozoslal 733 ponúk. Dohody sa uzatvárajú priebežne. Zatiaľ sa odozva nedá posúdiť, keďže celý projekt je iba na začiatku, bude sa však vyhodnocovať.
„Našim záujmom je, aby sa do tohto procesu zapojilo čo najviac ľudí. Aj preto rokujeme s mestami a obcami v regióne Turca,“ vysvetľovala Melánia Pinterová, hovorkyňa úradu.
Prvá skúsenosť je pozitívna
V Belej sa prvý júlový deň u starostky Anny Badínovej hlásilo osem nových pracovníkov.
„Prvá skúsenosť je pozitívna, zostalo som milo prekvapená. Vyzerá to tak, že ľuďom záleží na tom, aby neprišli aj o to posledné, čo majú. Doposiaľ sa urobilo všetko, čo som naplánovala. Začalo sa čistením rigolov i jarku. Časom príde na rad i úprava zelene. V dedine je roboty veľa, vždy sa niečo nájde. No pustiť sa môžeme len do toho, čo budú pracovníci schopní zvládnuť. Zázraky nemôžeme od nich čakať, navyše musíme myslieť aj na ich bezpečnosť,“ povedala starostka.
Aj v Dražkovciach už začali poberatelia dávky v hmotnej núdzi pracovať. Robotu ponúkli piatim, zobrali ju iba dvaja.
„Jeden poslal úradníkov kade ľahšie, ďalší si majú pomôcť sami, črtá sa im robota. Zostali nám teda dvaja, ale tí sa dobre chytili. Momentálne mi pomáhajú pri príprave kultúrno-spoločenských akcií. Určite aj neskôr bude, čo robiť. Veď len keď nám niekto pokosí trávu, tak je to pre nás veľké plus. Nemusíme za to platiť firmy,“ pochvaľovala si starostka Viera Šalagová.
Nejasal, ale ani nenariekal
Rastislav Kizek je bez práce už štyri roky. Predtým robil obchodného dílera, no firma skrachovala a už si robotu nenašiel.
„Občas sa síce naskytli nejaké brigády, ale nič trvalé. Našťastie, žijem s mamou a bratom, tak mám kde hlavu skloniť, ale bez nich by to bol problém. Veru neviem, čo by som si počal,“ rozhovoril sa 43-ročný Dražkovčan, ktorý vo štvrtok natieral bránu na futbalovom ihrisku. Aj takto si odpracovával dávku v hmotnej núdzi.
„Beriem to tak, ako to je. Nejasám, ale ani nenariekam. Aj keď trvalú robotu nemám, pracovné návyky som nestratil. Veď okolo domu je stále dosť roboty. Spravím všetko, čo bude treba,“ netajil odhodlanie Rastislav, ktorý by bol ale radšej, keby už mal stále robotu.
„A za ňu aspoň 500 či 600 eur. Joj, riadne by som si polepšil,“ zasníval sa Dražkovčan.
