Aj slovenské noviny, ktoré vychádzali pred sto rokmi, potrebovali zaujať čitateľa. Niektoré kauzy a témy o Turci z tých čias, by pokojne obstáli i v súčasnej tlači. Manipuláciou a snahou oblbnúť ľudí zaváňali reklamy už v roku 1914. Opäť prinášame výber zaujímavostí a pikošiek, ktoré sa o turčianskom regióne písali sto rokov dozadu.
Pred narukovaním sa schovali do Ameriky
Národnie noviny z 9. júna 1914 napríklad v článku Assentírky v Turci informovali o neúspešnom odvode mladíkov na vojnu. „V martinskom okrese boly assentírky v tomto mesiaci. Vojnopovinných bolo 715. Nedostavilo sa 291, teda asi 40 percentov. Väčšinou sú v Amerike. Komisia odobrala 144, za nesúcich uznala 280. V štubniansko-teplickom okrese sú assentírky ešte nie skončené.“
Slovenské noviny zo 7. júla 1914 pretriasali Hodžu a jeho článok namierený proti kráľovi v rubrike Zo súdnej siene.
„Milana Hodžu odsúdili. Milan Hodža, redaktor Slovenského Týždenníka v sobotu zase stál pred súdom. Štátny zástupca pozdvihol proti nemu obžalobu, že v článku O tej viedeňskej politike urazil jeho veličenstvo kráľa a že búril proti ústavnej štátnej forme. Hodža sa osvedčil, že v svojom článku vraj ani kráľovu osobu nechcel uraziť, ani ústavnú štátnu formu nechcel napadnúť. Súdna stolica Hodžu pre urazenie kráľa, ktorého sa dopustil cestou tlače, odsúdila na mesiac väzenia a na 400 korún peňažnej pokuty...“
Chudí priberú, málokrvným vdýchne život
V rovnakom vydaní Slovenských novín nájdeme pútavú reklamu na pomádu, ktorá určite zaujala nejednu parádnicu.
„Šťastie peknou byť a krásou v spoločenskom živote, v rodine a vo svete platnosť zadovážiť, môže každá žena dosiahnuť, keď upotrebí Fellerovu tvár a kožu ochraňujúcu pomádu so zn. Elsa. Táto odstraňuje pehy, škvrny, nečistotu, uhry, výsypy, činí kožu mäkkou, jemnou, ružovou a používa ju tisíce žien s veľkým výsledkom.“
Sugestívne pôsobí aj reklama na zázračný liek. „Chudí obdržia plné formy, ženské silu, nervosní chuť a vôľu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na bledačku trpiaci, málokrvní nový život skrz posilňujúci rach Fetin. 1 dávka 3 koruny. Tri dávky ku kúre potrebné.“
V novinách Národny hlásnik z 10. júla 1914, ktoré vychádzali v Turč. Sv. Martine sa dozvieme aj to, ako sa Vrútky stali veľkou obcou. „Minister vnútorných záležitostí dovolil na základe 150 a 151 paragrafu XXII. Zák. z r. 1886, aby Vrútky v turčianskej stolici posiaľ malá obec, boly veľkou obcou.“
Ako spočinúť v pokoji
Reklama istého Martinčana na pohrebné služby tiež hovorí za všetko. „V pokoji spočíva, komu kúpia truhlu a pomník u firmy Ján Švehla v Turč. Sv. Martine. Sklad drevených i kovových truhál, vencov a pohrebných článkov vo veľkom výbere a ľavných cenách.“
Národnie noviny uverejňovali tiež nekrológy či oznámenia o úmrtí. Vo vydaní z 26. mája 1914 by ste v rubrike Chýrnik našli aj smútočnú správu, ktorá si však servítku pred ústa o nebohom nedáva.
„V Príbovciach umrel tamejší evanjelický farár Viliam Klimo po veľmi dlhej a trápnej nemoci v 65. roku života. Narodil sa v Radvani. Farárom bol v Príbovciach 36 rokov. V cirkvi bol činný, ambiciózny, ale slovenskej veci neprospel nikdy v ničom, lebo napriek svojmu pôvodu žil a pracoval v protivnom tábore. Ašpiroval i na seniorskú hodnosť, viac ráz kandidoval, ale v slovenskom Turci dostal vždy len 2-3 hlasy...“
To isté číslo Národných novín uverejnilo list, v ktorom autor opisuje pohreb známeho martinského lekára. „Dnes pochovali sme dr. Jána Petrikovicha pri ohromnom účastenstve smútiaceho obecenstva. V Turci je sotva dediny, z ktorej by neboli ľudia sprevádzali obľúbeného lekára na poslednej ceste. Boli i smútoční hostia z Liptova, Oravy, Zvolena a Trenčína. Z domu po krátkej modlitbe odniesli vencami pokrytú rakev do kostola, kde miestny farár Otto Škrovina prenikave kázal. Nad otvoreným hrobom čítal Svetozár Hurban Vajanský verš...“
Keď o rakovine ešte nechyrovali
Kým v súčasnosti sa ľudia azbestových stavebných materiálov opatrne zbavujú pre jeho rakovinotvorné účinky, pred sto rokmi sa vlastnosti azbestu v reklamách vychvaľovali do neba. Podobne to bolo aj s eternitom. Slovenské ľudové noviny z 10. júla 1914 zverejnili aj takúto reklamu: „Dobrá príležitosť. Veľactené obecenstvo oboznamujeme z najlepšou a najtrvalejšou krytinou na stavby s asbestovou škridlicou. Škridlica táto je pružná trvácna, strechy ňou pokrité nikdy netreba popravovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazu. Kto touto škridlicou pokrýva svoje staviská, ten môže zašporovať groš tak pri dreve ako aj pri assekurácií.“
V tom isto vydaní Slovenských ľudových novín súčasných čitateľov isto pobaví úprimné odporúčanie lieku Ninkotirín od jedného chovateľa. „Zkúsenosti hospodárov. Pekná ošípaná (sviňa) od ktorej sme dostali 12 prasiatok, ochorela, liečili sme všetkým, čo kto poradil, ale márne. Keď by už ani jeden halier nebol nikto za jej život dal, začali sme liečiť Ninkotirínom, a hľa, v krátkom čase vyzdravela. Odvtedy vždy prikrmujem týmto práškom a mám zdravé ošípané.“
