Pálkovci nie sú jediným rodom, ktorý sa dostal do zorného poľa biografistu Zdenka Ďurišku. Genealogickému výskumu so zameraním na významné slovenské rody sa venuje od roku 1990 a známa je najmä jeho monografia Medzi mlynmi a bankami Dejiny rodu Makovickovcov (2007). Palkovci nemohli ujsť jeho výskumu. Patrili k väčším garbiarom Liptovského Mikuláša, ktorý koncom 19. storočia nazývali aj „slovenským Manchestrom“ a po zrušení cechového zariadenia brániaceho voľnému podnikaniu využili nové podmienky a prebudovali svoje malé dielne na manufaktúry. A tie neskôr ďalšie genrácie Pálkovcov na moderné podniky.
Spomeňme Jána Pálku, ktorý vlastnil zdedenú garbiarsku fabriku v prvej tretine 20. storočia. Bol nielen továrnikom, ale aj autorom ojedinelého socializačného pokusu, ktorým smeroval k pretvoreniu svojej osobnej firmy na účastinársku spoločnosť. No stroskotal, hoci predtým vzbudil veľkú pozornosť aj v zahraničí. Aj fabrika stroskotala, časť majetku získala banka, druhá časť sa dražila. Na troskách otcovho podniku budoval potom svoju firmu jeho syn Ján. Garbiarsku firmu preorientoval na výrobu hnacích remeňov, vojenskej a brašnárskej konfekcie a nadviazal aj na minulú spoluprácu Pálkovcov s Baťovcami. Po rozbití republiky poskytol Milanovi Hodžovi a Jánovi Lichnerovi 270-tisíc ako pôžičku na financovanie domácej odbojovej činnosti. Po vojne jeho podnik znárodnili, on sa vysťahoval do USA. Zomrel v Seattli. Z jeho manželstva s Irenou, rod. Hodžovou, zo Sučian sa narodil syn Ján Milan, v USA John. Stal sa Američanom, no najmä vďaka výchove a úsiliu rodičov si uchoval mimoriadne vrúcny vzťah ku kraju svojich predkov. Dnes do Martina prichádza pravidelne. Je jediným vnukom slovenského politika európskeho významu – Milana Hodžu.
