Ako Martin vraví, kreslí dlho, odvtedy keď ako malý chlapec dokázal v ruke udržať ceruzku. Svoje nadanie zužitkuje aj v zamestnaní. Martinčan pracuje v internetovom kníhkupectve a na požiadanie zákazníka mu nakreslí akýkoľvek obrázok na záložku do knihy.
Po prvý raz sa vám podarilo svoje kresby aj niekde vystaviť. Aký je to pocit?
- Samozrejme, je to dobrý pocit, mať niekde vystavené svoje diela, ale nijak zvlášť dramaticky to neprežívam. Aspoň kresby niekto uvidí a niekomu sa aj zapáčia. Ale som rád, že ľudia majú možnosť pozrieť si niečo z mojej tvorby.
Ako sa vám to vlastne podarilo? Pretože nie každému, kto sa venuje takémuto druhu umenia, to aj vyjde s výstavou.
- Ja som sa k tomu dostal ako slepé kura k zrnu (smiech) - vďaka mojej sesternici, ktorá v minulosti tiež vystavovala v literárnej kaviarni žilinského Artfora. Tam ukázala niekoľko mojich obrázkov, ktoré zaujali, a tak mi kníhkupectvo Artforum umožnilo urobiť výstavu. A potešilo ma, že vedeli, o čom moje kresby sú.
A o čom teda sú? Ak sa nemýlim, všetky sú o vojne. Prečo práve táto téma?
- Nie všetky moje práce sú o vojne, ale väčšina áno. Túto konkrétnu výstavu som poňal tak trochu tematicky k stému výročiu vypuknutia Prvej svetovej vojny. Vojnové konflikty ma zaujímajú a čím viac sa o nich snažím dozvedieť, tým viac sa divím, čo všetko sú schopní ľudia jeden druhému spraviť a ako ľahko sa aj v dnešnej dobe dajú zmagoriť. No nezaškodí občas pripomenúť, že vojna nie je len o hrdinstve, ako to vidíme vo filmoch. A to sa snažím vyjadriť. Ale okrem toho ma inšpiruje aj história ako taká. Rád sa vo svojich dielach vraciam do minulosti. Do starých westernov - napríklad. No nie je Clint Eastwood proste frajer, ktorý dnešných akčných hrdinov hravo prestrelí (smiech).
Kreslíte podľa vlastnej fantázie, predlohy alebo ako vlastne?
- Ako kedy, niekedy kreslím čisto podľa fantázie, ale často mám predlohu, ktorá ma zaujme a tú obyčajne ešte niečím dotvorím a ozvláštnim. A postup? To je jednoduché, vezmem si papier a ceruzku, čierne pero, prípadne pastel alebo uhlík. Chvíľu sa na papier pozerám a zľahka načrtnem to, čo chcem nakresliť. A potom už stačí len postupne farbiť a pri tom na správnych miestach nechať papier nepokreslený (úsmev).
Ako často kreslíte? Dokážete zobraziť kresbou čokoľvek?
- Kresleniu sa venujem pomerne málo. Mám veľa iných koníčkov, takže veľa času neostáva. A zatiaľ som na nič ťažké nenatrafil, pri troche snahy som dokázal vždy nakresliť to, čo som chcel, aj keď niektoré textúry a atmosféru je samozrejme zložitejšie zachytiť.
Je niečo, čo kreslíte nerád?
- Väčšinou kreslím to, čo chcem ja, takže s tým mám málokedy problém. Občas sa ale stane, že kreslím obrázok na požiadanie, konkrétnu predstavu… Hm, ako to nazvať, gýčové? Alebo také, príliš srdiečkové? Ale snažím sa do toho dať aspoň niečo svoje, a tak si zachovať duševné zdravie. A často odo mňa žiadajú portrétovanie rodinných príslušníkov. Niežeby som mal niečo proti tomu, ale nijako ma to nenapĺňa. Týmto chcem pozdraviť niekoľko desiatok ľudí, ktorí čakajú na nejaký môj obrázok… A sľubujem, že raz sa dočkajú. Hádam (smiech).
Aké sú ohlasy na výstavu v Žiline? Plánujete aj nejakú ďalšiu?
- Výraznejšie ohlasy som nezaznamenal, predsa len, amatérskych umelcov je dosť. A nadanejších ako ja, aj ako tí profesionálni. A súčasné výtvarné umenie má zväčša iné podoby, ktoré mne veľmi nesedia. Ale niekoľko ľudí, čo si kresby pozreli, ich chválilo. A to poteší. Tematika je to však dosť špecifická, takže nie každého zaujme a nie každý vie, čo vlastne obrazy znázorňujú. Momentálne neplánujem ďalšie kresby vystaviť, ale keď sa naskytne príležitosť, využijem ju.
