MARTIN. Výskum lekára Martina Janíka z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK (JLF UK) sa zameral na analýzu 311 prípadov smrteľných nehôd motocyklistov za obdobie 20 rokov (1992 – 2012).
Podľa odhadov je celosvetovo registrovaných viac ako 350 miliónov motocyklov. Ich popularita navyše stále narastá. Motocyklisti majú však aj svoj stály podiel v štatistikách smrteľných dopravných nehôd. V momente kolízie predstavuje motocykel extrémne nebezpečný dopravný prostriedok. Dopravné nehody s účasťou motocyklov a bicyklov sú najčastejšie sa vyskytujúce nehody po nehodách osobných motorových vozidiel.
Na európskych cestách ročne zahynie približne 6 000 motocyklistov, na Slovensku 25 – 30. „Medzi základné rizikové faktory nehodovosti patria vek - spravidla ide o mladého motocyklistu, ďalej pohlavie - jednoznačne dominuje muž, ale aj jazda pod vplyvom alkoholu či nárazová rýchlosť,“ uvádza Martin Janík. Pri náraze tela motocyklistu rýchlosťou 10 - 12 km/hod. do pevného, nepohybujúceho sa objektu možno očakávať vznik ľahkých zranení. Dvojnásobná rýchlosť je však už prahom smrteľných poranení. „Náraz pri rýchlosti 80 - 90 km/hod. spôsobuje motocyklistovi zranenia prakticky nezlučiteľné so životom,“ konštatuje M. Janík.
Zo skúmaných 311 prípadov vyplynulo, že 91 % usmrtených motocyklistov boli muži. Dve tretiny motocyklistov zomreli na mieste nehody. 54 % nehôd tvorili zrážky s iným vozidlom, 28 % zrážky so statickým objektom (stromy, stĺpy či zvodidlá) a 18 % nehôd predstavoval pád motocyklistu. 91 usmrtených motocyklistov (29 %) bolo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. „Najčastejšie poranenými vnútornými orgánmi boli mozog a pľúca,“ dodáva M. Janík. Najčastejšou príčinou smrti (137 prípadov) bola kraniotrauma (t. j. poranenie skeletu lebky a mozgu).
Autor: ANDREA FÖLDVÁRYOVÁ
