ČREMOŠNÉ. Slovenský spisovateľ Daniel Hevier napísal pieseň pre deti postihnuté nevyliečiteľnou chorobou hemofíliou (porucha zrážanlivosti krvi). Nahrávanie pesničky Máme život v krvi spolu s videoklipom, sa odohrávalo minulý týždeň v turčianskej obci Čremošné, kde mali tieto deti rekondičný tábor. Jedna z miestností hotela sa zmenila na improvizované nahrávacie štúdio a deti tu Hevierov text rovno naspievali. Umelec ho vraj písal tri dni.
„Opäť som dostal pozvanie zúčastniť sa pobytu týchto mojich detí, hemofilikov, a vymysleli sme si, že by mohli mať svoju hymnu, ktorá bude o nich a nimi zaspievaná,“ predstavil zámer Daniel Hevier.
S technikou vie spievať každý
Hudobný podklad k textu zložil skladateľ Rastislav Dubovský, na basgitare si zahral Juraj Griglák, na bicích Stanislav Kociov a gitary sa zhostil Peter Zajaček.
„Melódia je naozaj vynikajúca. Nečakal som, že z tých mojich slov sa dokáže urobiť takáto skvelá pesnička, ale Rasťo je génius,“ pochválil svojho priateľa známy spisovateľ, ktorý si spoluprácu s deťmi veľmi pochvaľoval.
„Sú bystré, veselé, majú v sebe rytmus, a preto verím, že vznikne pesnička, ktorá prekoná ohraničenie len akejsi hymny a stane sa veselou detskou pesničkou,“ nádeja sa umelec.
Takmer tridsať táborníkov od zhruba šesť do pätnásť rokov sa na nahrávanie veľmi tešilo a keď prekonali prvotný ostych, vykľuli sa z nich šikovní speváci. Podľa D. Heviera vie vraj spievať každý a keď aj nie, súčasná technika k melodickému a uchu lahodiacemu výsledku určite dopomôže.
Prirástli mu k srdcu
Aj 11-ročný Martin Karaba z Leopoldova mal radosť z novej skúsenosti. „Je to dobrý nápad, aby sme mali vlastnú pesničku. Pánovi Hevierovi som aj pred dvoma rokmi pomáhal s ostatnými deťmi písať knihu, ktorá bola o hemofílií,“ pochválil sa chlapec.
Hymna hemofilikov sa v Čremošnom nahrávala dva dni a celé jej spracovanie zabralo hudobným umelcom asi týždeň. Výslednú pieseň si verejnosť bude môcť vypočuť dokonca v rádiách a videoklip by mal byť onedlho zavesený aj na internete.
„Keď som stretol tieto deti, zamiloval som si ich. Dnes som síce polovicu z nich nepoznal, lebo od minulého roka veľmi vyrástli. Oni sú také moje adoptované deti, ale som aj ich veľký priateľ. Som rád, že aj oni ma pokladajú za priateľa,“ zdôveril sa Daniel Hevier, pre ktorého je nahrávanie hymny už druhým projektom s hemofilikmi. Predvlani mu v tábore pomáhali s napísaním knihy KR.V o kráľovnej Viktórií, ktorá bola sama známou prenášačkou tejto choroby.
