Kde najčastejšie hľadajú voliči v rámci Slovenska informácie o doterajšej činnosti ľudí, ktorých pred štyrmi rokmi volili do mestských či obecných zastupiteľstiev?
- Výskumy na túto tému nepoznám a bez veštiť nechcem. Ale najlepšie asi funguje pasívne prijímanie informácií cez médiá, najmä rozhlas a televíziu. Cielené vyhľadávanie informácií na internete a v novinách nie je až také časté.
Sú podľa vás stránky miest a obcí dostatočne využívaným priestorom na pravidelný odpočet práce zastupiteľstiev?
- Také odpočty tam vôbec nie sú. K odpočtom sa približujú informácie, ktoré zaznejú v diskusných fórach obecných internetových stránok, ak poslanci reagujú. Ale viem si predstaviť napríklad sekciu na mestskej internetovej stránke pre každého poslanca, kde by takéto odpočty mohol dávať, kde by zverejňoval svoje blogy a podobne.
Sú u nás určené nejaké povinné údaje, ktoré musia stránky z hľadiska činnosti samosprávy zverejňovať? Alebo je rozsah týchto informácii ponechávaný na vôľu funkcionárov obcí a miest?
- Centrálne sú stanovené niektoré povinnosti – obsahuje ich najmä zákon 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Národná rada tu má pevne stanovené povinnosti, ale analogicky ich môžu uplatňovať v primeranom rozsahu aj obce. Týkajú sa termínov zasadnutí, textov návrhov miestnych zákonov, údaje o dochádzke, výpisy o hlasovaní. Plus ďalšie veci v ďalších paragrafoch – týkajú sa zmlúv, faktúr, objednávok. Ďalšie zákony osobitne určujú povinnosti obcí zverejňovať návrh rozpočtu, VZN, informácie zo správnych konaní, a to všetko môžu v obciach doplniť internými pravidlami – napríklad štatútom obce, rokovacími poriadkami zastupiteľstva a orgánov obcí, ktorými sú rada či komisie.
Čo podľa vás vyhráva v rozhodovaní voličov v komunálnych voľbách?
- Tak ako pri prvej otázke by som nerád robil zásadné závery bez presných výskumov. Ale jedno tvrdiť môžeme: sú to často iracionálne faktory, ako napríklad sympatie. Voľby sú aj politický marketing a od toho nepolitického sa politický marketing až tak veľmi nelíši.
