VALČA. Ručným kosením pšenicesi Valčania pripomenuli dávne časy, a tak trochu aj svoju mladosť, keď o kombajnoch mohli gazdovia ešte len snívať. Začiatok akcie síce niekoľko dní odsúval neprestávajúci dážď, ale tradičnej žatvy sa všetci napokon dočkali. Desiatka valčianskych matičiarov, ktorí kosenie zorganizovali, sa zišla na láne pšenice hospodára Petra Mikulu pri Kňazovej.
Ručnej práce sa nezľakli
Chlapi kosili obilie kosou s drevenými hrabkami do riadkov tak, aby si ženy mohli odobrať zarovnané klásky. Z nich potom uviazali povrieslo a následne snopky. Tu však ženská robota nekončila. Zviazané snopky museli zručné seniorky poskladať do kríža a vrch prekryť tzv. klobúčikom, aby mohla pšenica lepšie preschnúť.
„Chceli sme si pospomínať na svoje mladé časy, pred asi šesťdesiatimi rokmi, keď sa do takýchto prác zapájali celé rodiny. Dnešná mládež sa už s ručným kosením nestretáva, a tak sme im chceli ukázať, ako sa kedysi žilo a pracovalo,“ priblížil zámer Ján Lučan predseda valčianskej organizácie Matice slovenskej.
Poľom sa šírila pieseň
Počas dvoch hodín sa pätici mužov podarilo na poli pokosiť dvesto metrov štvorcových, zvyšok poľa dokončil kombajn. Ak bolo treba, Ondrej Noga v priebehu kosenia chlapom šikovne nakul tupšiu kosu. Pri práci si aj so žienkami veselo zanôtili rôzne ľudové piesne a po robote všetkým dobre padli domáce buchty od Kataríny Kulichovej. Aj ona sa k ručnému viazaniu snopkov vďaka tejto aktivite vrátila po dlhých rokoch.
„Vydala som sa do gazdovskej rodiny, čiže s takouto prácou mám veľké skúsenosti. Ľudové tradície by sa mali mladým pripomínať, aby časom nevymizli. Práca nám išla od ruky, kto je naučený robiť, tomu to neprekáža. Všetkým nám bolo veselo a máme nové zážitky,“ tešila sa Katarína Kulichová.
Mlátenie ich ešte len čaká
Tohtoročnú tradičnú žatvu plánujú valčianski matičiari ukončiť mlátením cepmi v humne u hospodára Petra Mikulu a na záver si posedia pri dožinkovom venci.
Po dostatočnom vyschnutí obilia na poli sa kedysi snopky zvážali na voze gazdovi do stodoly.
U drobných gazdov sa malé množstvo nazhromaždeného obilia zvyklo ručne mlátiť cepmi na holohumnici.
Väčší gazdovia ale postupne mlátila obilie mláťačkou, čo si vyžadovalo naraz pomoc niekoľkých mužov a žien. Tí odoberali naplnené vrecia so zrnom a uskladňovali slamu do humna, prípadne vonku do stohu. Bok po boku takto v minulosti pracovala celá rodina a vzájomne si pomáhali aj susedia.
