MARTIN. Pokus ako prejsť cez rozum čučoriedkárom nevyšiel. Martinské hole sú už roky obľúbeným teritóriom pre zber týchto lesných plodov zo širokého okolia.
Autom sa však podaktorí vyvezú nielen hore k lanovke, ale aby sa dostali čo najbližšie k hrebeňu, prebehnú dokonca aj cestou, ktorá vedie k vysielaču.
Čo najbližšie k hrebeňu
Na začiatku tejto trasy od chaty Martinské hole však už minimálne desať rokov stála značka so zákazom vjazdu. Toto naznačuje, že nedisciplinovaní vodiči by za jazdu až k hrebeňu mohli dostať pokutu.
Chýry o porušovaní zákazu vjazdu sa dostali do uší i martinskému poslancovi Jozefovi Bernátovi, ktorému to pošepli vrútockí čučoriedkári. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dal preto mestským policajtom podnet, aby situáciu preverili.
„Zákaz nerešpektujú hlavne turisti a čučoriedkári z iných miest. Martinčania ten zákaz akceptujú, ale najmä Oravčania chodia tam, kde nemajú. Naši Turčania si trasu od chaty až k hrebeňu poctivo vyšliapu a čučoriedkári z Oravy sa pokojne vyvezú. Okrem toho, autá v takejto prírode skrátka nemajú čo hľadať,“ hnevá sa poslanec Bernát.
Osadenie načierno
Mestská polícia v Martine však zistila, že zhrdzavená značka je umiestnená nelegálne.
„Značka je neprávoplatná, pretože nie je nikde evidovaná. Niekto ju musel svojvoľne osadiť bez toho, aby si pýtal povolenie,“ prekvapuje mestský policajt Ján Dubovec, ktorý má na starosti priekopský rajón.
Polícia preto musela z miesta nepovolenú značku odstrániť. Vodiči sa tak môžu s autami vyviesť až k vysielaču, aj keď každý by mal podľa Jána Dubovca zvážiť, či mu je prednejšie vlastné pohodlie alebo ochrana prírody. Kto stojí za osadením zákazovej značky k ceste, sa zistiť nepodarilo.
„Vozidlá by tam nemali jazdiť už aj kvôli bezpečnosti ľudí. Cesta nie je udržiavaná a je veľmi poškodená. Navyše lokalita sa nachádza v prvom stupni ochranného pásma a prírodu si predsa treba vážiť,“ poukazuje Ján Dubovec.
Leniví turisti na autách
Neokrôchanosť šoférov v tejto oblasti potvrdzuje tiež pracovník strediska Martinské hole Ján Buocik.
„Značka bude určite chýbať, pretože už teraz máme neustále problémy s vodičmi, ktorí by sa autami najradšej vozili asi aj po zjazdovke. Podaktorí vôbec neberú ohľad na prírodu,“ posťažoval sa J. Buocik.
Podľa martinskej radnice by riešením bolo, ak by vlastník cesty písomne požiadal Mestský úrad v Martine o oficiálne osadenie značky zákazu vjazdu.
„Mestský úrad po konzultácii s dopravným inšpektorátom, zhodnotí požiadavku žiadateľa a potom buď povolí alebo nepovolí osadenie požadovanej dopravnej značky,“ ozrejmila postup hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová.
Podľa našich informácií by vlastníkom cesty mali byť Lesy Slovenskej republiky. Ako povedal hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek, o osadení značky nič nevedia.
„Upozorňujeme však, že dotknutý úsek cesty sa nachádza prevažne nad hornou hranicou lesa a slúži predovšetkým na prejazd obslužných vozidiel zabezpečujúcich prevádzku telekomunikačného vysielača. Náš podnik nemá v tomto území pozemky vo svojej správe a preto cestu na svoje hospodárenie nevyužíva,“ vyslovil sa hovorca.
Ďalej doplnil, že právo na využívanie lesnej cesty podľa zákona o lesoch majú iba tí, kto ich potrebujú na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením.
Cesta im patrí, pozemky nie
Lesná cesta Martinské Hole je evidovaná v majetku Lesov SR, š. p. OZ Žilina. Podľa identifikácie meraním na lesníckej porastovej mape lesná cesta Martinské Hole začína v meste Martin , mestskej časti Priekopa pri konečnej zastávke autobusov MHD a končí pri vysielači Krížava na Martinských Holiach, t. z. že aj uvedený úsek je časťou LC Martinské Hole. OZ Žilina nemá informácie o tom kto a kedy uvedenú značku osadil. Upozorňujeme však, že dotknutý úsek cesty sa nachádza prevažne nad hornou hranicou lesa a slúži predovšetkým na prejazd obslužných vozidiel zabezpečujúcich prevádzku telekomunikačného vysielača. Podnik LESY Slovenskej republiky nemá v tomto území pozemky v svojej správe a preto cestu na svoje hospodárenie nevyužíva.
Vo všeobecnosti však právo na využívanie lesnej cesty podľa zákona o lesoch majú iba tí, kto ich potrebujú na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2.
Tiež sem majú prístup zložky integrovaného záchranného systému, lesná stráž, strážcovia prírody a fyzické osoby, ktoré majú oprávnenie stráže prírody, či štátni zamestnanci pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti,“ uzavrel V. Rezek