Konfederácia politických väzňov (KPV) Slovenska si dnes pietnou spomienkou v Kláštore pod Znievom pripomenula 64. výročie násilného vyvezenia rehoľných sestier z kláštorov komunistickým režimom v roku 1950. Spomienka na akciu Rehoľníčky sa začala svätou omšou v tamojšom Prepoštskom kostole Panny Márie.
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. Ako TASR informoval podpredseda KPV Peter Sandtner, svätú omšu celebroval 30. augusta generálny riaditeľ Rádia Lumen Juraj Spuchľák a následne priniesli svedectvá o zločinoch komunistického režimu rehoľné sestry z rôznych rehoľných spoločností, ktoré boli internované v centralizačnom kláštore v Kláštore pod Znievom. Spomienka vyvrcholila prehliadkou kláštora.
Uvedený kláštore, ktorý slúžil ako sirotinec vedený 23 školskými sestrami de Notre Dame, sa v auguste 1950 stal centralizačným kláštorom pre školské sestry sv. Františka (66) a školské sestry de Notre Dame (76) násilne vyvezené zo svojich komunít.
Budova z hygienického hľadiska nevyhovovala pobytu 183 sestier. Sestry pracovali v poľnohospodárstve na štátnych majetkoch, pri zalesňovaní, ale aj pre textilné závody. V roku 1951 ich vyviezli na práce do českých textilných tovární. Budova kláštora opäť slúžila na internáciu rehoľných sestier po vyvezení rehoľných ošetrovateliek z nemocníc, ktorá sa uskutočnila neskôr pre nedostatok kvalifikovaného civilného personálu, priblížil Sandtner.
V 60. rokoch boli v Kláštore pod Znievom internované sestry vincentky, spasiteľky, vykupiteľky, alžbetínky a sestry sv. Kríža. Sestry opäť pracovali v poľnohospodárstve a lese a časť z nich po čase vyviezli do Čiech. Po roku 1968 mohla mať každá rehoľná spoločnosť vlastný charitný domov, preto v Kláštore pod Znievom zostali sestry spasiteľky (odišli až v roku 1997) a spolu s nimi sestry alžbetínky. Od konca 70. rokov si sestry vykupiteľky a satmárky postupne budovali vlastné charitné domovy v neďalekom Vrícku. Pamiatkou na toto obdobie sú hroby rehoľných sestier na miestnom cintoríne, uzavrel Sandtner.
