Monika Buvalová pôsobí ako nadaná choreografka, trénerka a aktívna tanečníčka hip hopu. Zaskvela sa vo videoklipe nebohého speváka Petra Končeka či DJ-a Drozďa & Demexa. Účinkovala tiež v televíznych šou Slovensko má talent 2008, Slovensko má Silvester a Tanečná skupina roka 2010. Mladá Martinčanka vďaka tancu a medzinárodným súťažiam precestovala veľa krajín. Na konte má dokonca titul Miss internet, ktorý získala na súťaži Miss dance.
Skúste zhrnúť najvýznamnejšie tanečné úspechy, ktoré sa vám podarilo dosiahnuť.
- Každý je pre mňa významný a špecifický, či už to bolo sólo, duo, skupina či formácia. Ale z tých naj by som spomenula hip hop duo, keď sme sa spolu s Radoslavom Papajom stali dvojnásobnými majstrami Slovenska. Určite sú významné posledné dva roky v pozícii choreografky v klube Martico New Age, kde sa mi podarilo urobiť štyri choreografie s titulom Majstra Slovenska v disciplínach street dance show formácie a hip hop skupiny, ako aj jeden titul vicemajstra Slovenska v hip hop skupinách. Z toho mám veľkú radosť, pretože vtedy sa klub Martico venoval hip hopu len jediný rok, ale tvrdou drinou sme sa dostali medzi najlepších na Slovensku. A veľkým netanečným úspechom je zase vidieť deti ako radi tancujú, to koľko energie a radosti sú ochotné vám dať, že našli svoj určitý životný štýl a chcú napredovať v tom, čo ich baví.
Teraz sa vám veľmi darí, ale aké boli vaše tanečné začiatky?
- Prvé náznaky tanca som začala prejavovať asi v šiestich rokoch, vtedy ma mamina prihlásila na tanečnú do základnej umeleckej školy. O päť rokov som prešla k Turčianskym mažoretkám, kde som pôsobila asi osem rokov. A nakoniec v roku 2003 som sa našla v štýle hip hop. Začiatky neboli pre mňa vôbec ľahké, keďže som prechádzala z mažoretiek do hip hopu, čo sú úplne odlišné štýly. Presne si pamätám na trénerove slová: Ideš zle, nebuď vystretá, uvoľni sa. A tak som na sebe začala makať. Prišla som z tréningu domov, zatiahla žalúzie a trénovala do odpadnutia. Asi o rok som si získala dôveru a začala trénovať deti, neskôr juniorov. No úplne samostatne si „kraľujem“ vo vymýšľaní choreografií až od roku 2012, keď som prišla do klubu Martico New Age. Tu pôsobím ako choreografka, trénerka, ale aj ako aktívna tanečníčka.
Prečo ste sa rozhodli práve pre tento druh pohybu a nie napríklad pre nejaký šport?
- Prvý krok urobila hlavne mamina, keď ma na tanečnú prihlásila, pretože od mala som stále a hlavne všade hopkala, či som bola doma či na ulici (smiech). Tanec je to, čo mám najradšej. Športujem od detstva, hrávala som volejbal, hádzanú, strašne som chcela byť atlétkou, lebo som rada behávala. No zakaždým som všetkému odolala a prvoradé boli pre mňa tanečné tréningy. Aj teraz si rada zabehám, zacvičím a v zime rada snowboardujem.
Čo je základom dobrej choreografie? Asi to nebude jednoduché.
- Základom je dobré prevedenie choreografie a upútanie diváka, či už sa bude pri predstavení smiať, skákať alebo plakať. Každá emócia je odozva pre tanečníka, herca. Kvalitná hudba, ktorá chytí diváka hneď za srdce, primerané oblečenie a k tomu všetkému stopercentne podaný výkon a to nielen tanečný, ale aj herecký. Dôležitá je tiež kompozícia choreografie, technika, imidž.
Radšej vymýšľate choreografiu pre seba a tanečnú skupinu, v ktorej pôsobíte, alebo pre iných tanečníkov, ktorým robíte lektorku?
- V konečnom dôsledku nerozdeľujem, ktorá z týchto pozícii je jednoduchšia. Vymýšľam rada všade a pre všetkých. Jediným rozdielom je, že svojich tanečníkov poznám lepšie, viem čo zvládnu ľahko, rýchlo a naopak, čo ťažšie a tak viem choreografiu lepšie prispôsobiť.
K dobrej choreografii patrí aj štýlové a tematické oblečenie. Výber kostýmov je tiež vo vašej réžií?
- Výber kostýmov je nielen v mojej, ale aj v réžii mojich kolegýň. Spoločnými silami sa snažíme vždy nájsť niečo originálne a hlavne odlišné od ostatných klubov. Tento rok bol výrazne náročný, pretože sme obliekali šesť skupín a tri formácie. Nakoniec sa nám všetko podarilo podľa predstáv.
Ktorá veková kategória si rýchlejšie zapamätá kroky? Platí aj v tanci, že deti sú učenlivejšie a dospelí väčšie drevá?
- Každé dieťa alebo dospelý jedinec je individualita. Niektorí majú talent od narodenia, iní zas musia trénovať viac. Vo všeobecnosti tí starší už majú čo to odtancované a vedia sa rýchlejšie naučiť aj ťažšie variácie. No v prípade, že dotyčný nikdy netancoval, ako napríklad naše mamičky, ktoré začali s tancom až teraz, ide to ťažšie.
Prezraďte, aká súťaž vás čaká najbližšie?
Najbližšie a to presne 24. septembra vycestujeme do Nemeckého Bochumu na Majstrovstvá sveta v hip hope, kde budeme reprezentovať nielen náš klub, ale aj mesto Martin či Slovensko v hip hop skupinách v juniorskej a hlavnej vekovej kategórii.
Čo by ste v tanci ešte chceli dosiahnuť, aká je vaša vysnívaná méta?
- Mojim snom bolo vždy vycestovať do zahraničia, učiť sa od rôznych lektorov, tým sa posunúť tanečne ďaleko vyššie a odovzdávať svoje skúsenosti ďalej.
Plánujete sa tancom trebárs aj živiť alebo to bude len ako koníček popri manažmente, ktorý študujete?
- Keď som začínala s tancom, tak ako u väčšiny aj mojím snom bolo byť tanečníčkou a len tancovať. Neverila som, že môj sen sa stane raz skutočnosťou. Cesta síce bola dlhá, no momentálne je tanec mojím zamestnaním. Pokiaľ mi bude slúžiť zdravie, budem tancovať, no určite sa v budúcnosti chcem venovať aj vyštudovanému odboru.
