tom informovala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
MARTIN. Rešetkova knižnica spolu s knižnicou Martina Hamuljaka tvoria podľa nej základ fondov dnešnej SNK. "Rešetka bol zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov. Celý život zbieral najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru, ktorú využíval nielen on. Knihy často požičiaval každému, kto mal záujem ich čítať a študovať. Preto v súlade s Rešetkovým postojom, že knihy majú slúžiť ľuďom, ich SNK ako základný kameň svojej zbierky sprístupňuje širokej verejnosti vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív," uviedla Krištofová.
Doplnila, že pôvodne sa jeho knižnica volala Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku. "Od počiatku bola verejnou a Rešetka ju budoval ako stredisko všestrannej výchovy slovenského ľudu. Len v období medzi rokmi 1820-1841 Rešetka požičal 2244 kníh rôznym čitateľom. Knihy kolovali z ruky do ruky, preto niet divu, že časť zbierky sa roztratila už počas jeho života. Pomocou knižnice sa Rešetka snažil ľud vychovávať a vzdelávať. Aj keď sám bol bernolákovec, veľmi úzko spolupracoval aj so štúrovcami. V jeho knižnici študovali katolíci aj evanjelici, čo na začiatku 19. storočia tiež nebolo zvykom," podotkla generálna riaditeľka SNK.
O význame Rešetkovej knižnice svedčí záujem predstaviteľov slovenského národa už v polovici 19. storočia, keď sa ju rozhodli získať ako základný stavebný kameň matičnej bibliotéky. Zatvorenie Matice slovenskej, ako aj neustále sťahovanie fondu spôsobilo poškodenie, ničenie a roztratenie Rešetkovej zbierky. "Našťastie si Rešetka každú knihu pedantne označil vlastným exlibrisom. A tak sme mohli v SNK zrekonštruovať aspoň časť pôvodnej Rešetkovej knižnice podľa jej dvoch známych katalógov. Po rekonštrukcii dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde SNK v Martine," vysvetlila riaditeľka odboru správy historických knižničných dokumentov a fondov SNK Janka Cabadajová.
Najviac tlačí vo fonde pochádza z 18. a 19. storočia, pričom v zrekonštruovanej časti prevláda najmä náboženská literatúra. "V menšom počte sú zastúpené jazykoveda, učebnice, prírodovedné diela, filozofia, biografia a geografia, dokonca tu nájdeme aj prácu z fyziky. Zaujímavé sú diela krásnej literatúry, histórie a hlavne staré kroniky, napríklad Kronika o Perytonovi, Přikladná kronika o velmi trpělivé pani Kryzeldě..., alebo Mravná kronika o sedmi mudrcých. Všetky vydané v Skalici. K zaujímavým titulom patrí aj Komenského Orbis pictus, vydaný v Prešporku 1820," dodala Cabadajová.
Rešetkovou knižnicou si môžu záujemcovia listovať na stránke projektu www.dikda.eu, kde sa nachádzajú aj ďalšie digitalizované zaujímavosti. "Napríklad vybrané dôležité diela slovenskej literatúry, či osobné archívy a rukopisy významných slovenských osobností ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín alebo Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla prvá svetová vojna," uzatvorila generálna riaditeľka SNK.
