Slovenské Pravno sa nachádza na území dnešnej obce Slovenské Pravno bolo púchovské sídlisko zo zlomu letopočtu, slovanské z 9. storočia a zaniknutý stredoveký hrádok. Obec sa spomína od roku 1113 ako Prauna, z roku 1275 ako Prona, z roku 1279 ako Prauna, z roku 1293 ako Prouna, z roku 1302 ako Prouna, Prona, z roku 1453 ako Prona Sclavonicalis, z roku 1514 ako Thothprona, z roku 1736 ako Tót Prona, Slowenske Prawno, maďarsky Tótpróna, nemecky Windisch Proben. Obec patrila zoborskému konventu, od roku 1252 turčianskemu, od 1279 komesovi Rečkovi a jeho potomkom. Koncom 14. storočia sa stalo strediskom panstva Pravno, ku ktorému patrili obce Borcová, Briešte, Hadviga, Dubové, Jasenovo, Liešno a Rudno. Zemepánmi boli rodiny Thurócziovcov, Ujfalussyovcov, Baloghovcov, Törökovcov, Apponyiovcov, začiatkom 16. storočia Záblatskovci, v 17. storočí Serafilovci, Dócsiovci, Amadeovci, v 18. storočí Prónayovci, v 19. storočí rodina Justhovcov, Prónayovcov, Veliteovcov. V roku 1655 dostala trhové práva a vyvíjala sa ako zemepánske mestečko, ktoré často viedlo spory s vlastným i so znievskym panstvom. V roku 1769 spor o staré práva dedičných richtárov, v roku 1780 pre odopieranie dlhých furmaniek. V roku 1715 mala obec 35 domácností, v roku 1720 mala 42 domácností, v roku 1785 mala 144 domov a 874 obyvateľov, v roku 1828 mala 115 domov a 911 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pláteníctvom hrnčiarstvom, v 17. storočí založili cech krajčíri, kováči, zámočníci, v 18. storočí kožušníci a obuvníci. Tunajší podomoví obchodníci a olejkári odchádzali do Ruska, Turecka a Ázie. V 19. storočí nastáva hospodársky úpadok a v rokoch 1890-1910 vysťahovalectvo do Ameriky. Za I. ČSR sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali ešte remeslami ako hrnčiarstvo, kožušníctvo, čižmárstvo a farbením plátna. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1923. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V obci bol aj drevospracujúci podnik. V obci sa nachádza -Rokokový kaštieľ z roku 1754 postavený na renesančných základoch, kúria zo 17 stor. v 19. stor. prestavaná, rím. kat. gotický kostol z 13 stor. upravený v roku 1789, záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia, doplnený ľudovými maľbami z roku 1792 (premiestený do Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch)[3]
Kostol rímskokatolícky gotický z konca 13. storočia, bočná kaplnka gotická, klenba lode a veža renesančne upravená v roku 1789, kostol je ohradený múrom, v ohradenom priestore je renesančná zvonica, v kaplnke neskorogotická socha Piety z rokov 1520-1530
Kúria pôvodne renesančná zo začiatku 17. storočia, prestavaná v 19. storočí
Kaštieľ rokokový z roku 1754 na starších renesančných základoch
Záhradný pavilón barokový pri fare z konca 18. storočia s maľbami z roku 1792
Kostol evanjelický z roku 1886
Pomník padlých.
