MARTIN. Dlhodobo najproblémovejší úsek diaľnice D1 Turany – Hubová napriek zosuvom pri Šútove a na severných stráňach Kopy môže stále ísť po povrchu. Ekológovia ale upozorňujú, že aj keď je úžinový variant upravený, väčšina nášľapných mín z neho nezmizla. Naďalej tak preferujú variant s tunelom Korbeľka.
Problémy natreli na zeleno
Pozitívnou správou podľa ekológov je, že variant s tunelom Korbeľka sa stal rovnocennou súčasťou procesu posudzovania vplyvov diaľnice D1 Turany – Hubová na životné prostredie.
„Stalo sa tak prvýkrát po deviatich rokoch,“ hovorí Ján Topercer z Botanickej záhrady UK, pracovisko Blatnica.
Podľa neho sa však napriek niekoľkým malým vynúteným úpravám úžinového variantu stále neodstránili jeho zásadné nedostatky.
„Príčiny zosuvu neďaleko Šútova sú podané zjednodušene a skreslene. Chýba napríklad zmienka o lesníckych zásahoch (cesta) a o predchádzajúcom prieskume, ktorý riziko zosuvu vôbec nezaznamenal. Napriek veľkému riziku sa v lome stále ťaží. Zamlčané sú aj vplyvy prípravných prác na aktivizáciu veľkého kraľovianskeho zosuvu,“ vypichuje niektoré nedostatky.
Stále sa podceňujú vplyvy úžinového variantu na Rojkovské rašelinisko, unikátne biotopy európskeho významu na severných stráňach Kopy a vo Váhu, ale aj na populácie medveďa, vlka, rysa, vydry či hlavátky, ako i riziká z inváznych rastlín.
„Navrhnuté takzvané zmierňujúce opatrenia patria do kategórie natierania už vyrobených problémov na zeleno. Viaceré z nich nikto nikdy v praxi neoveril, takže nevieme, či vôbec budú fungovať. Ich realizovateľnosť sa nerieši,“ upozorňuje a dodáva: „A už vôbec nehovoria o tom, ako chcú riešiť náhodné chyby.“
Pochybný monitoring
Za veľký nedostatok považuje Ján Topercer aj nezvládnutý monitoring územia. Napríklad o šelmách začali zbierať dáta až päť rokov po tom, ako prebehli prípravné práce.
„Prvou zásadou dobrého monitoringu je poznať stav pred, počas a po. Lenže v tomto prípade stav pred nemajú zmapovaný, takže výstupy podľa toho aj vyzerajú.“
Autostráda cez úžinu môže naraziť aj na niektorú z viacerých jaskýň a nie je vylúčené ani riziko kolapsu krasových dutín pri zakladaní stavby. Podhodnocujú sa tiež náklady na úžinový variant, ktorý by sa dotkol až šiestich naturových území, jeho dopady na zdroje vody, živú prírodu a krajinu. Pri Korbeľke, ktorá zasiahne tri naturové územia, pričom priamo len dve, sa zas investičné i časové náklady nadhodnocujú.
„Za posledných dvadsať až tridsať rokov odborníci publikovali dostatok prác, ktoré prednosti tunelového variantu dokladajú podloženými vedeckými argumentmi.“
Ekológovia tiež upozorňujú, že pri posudzovaní tohto závažného projektu sa nedodržiavajú princípy naturového hodnotenia, na Rojkovskom rašelinisku sa ignoruje široký konsenzus odborníkov a viaceré dôležité dokumenty nesú znaky konfliktu záujmov.
Boja sa o vodu
V Krpeľanoch z oživenia možnosti stavby Korbeľky až takí nadšení nie sú. Diaľnica by totiž dedinu definitívne uzavrela a zabránila akémukoľvek jej rozširovaniu. Z jednej strany ju totiž ohraničuje umelé koryto Váhu, z druhej priehradný múr a z tretej železničná trať. Navyše, orientačný inžiniersko – geologický prieskum ukázal riziko straty vodného zdroja Teplica.
„Ten zásobuje nielen našu obec, no i Ratkovo a v prípade poruchy slúži ako záložný zdroj pre Martin,“ povedal Jaroslav Kráľ, starosta Krpelian.
Zároveň na opiera o stanovisko Turčianskej vodárenskej spoločnosti k trasovaniu diaľnice.
„Pod pohorím Kopy sú vodné zdroje, ktoré zásobujú vodou nielen našu obec, ale aj Kraľovany, Rojkov, Ľubochňu a už spomínané obce Ratkovo a Šútovo. Myslím si, že v dnešnej dobe význam vody netreba nikomu vysvetľovať,“ doplnil.
Takisto poukazuje na chýbajúce protihlukové steny pri stúpaní ku portálu či negatívny vplyv výfukových plynov. Aj preto už ľudia v obci zbierajú podpisy pod petíciu, ktorá nesúhlasí s trasou diaľnice vedúcou tunelom Korbeľka.
Diaľnicu treba rýchlo dokončiť
Starostovia okolitých obcí majú na trasovanie diaľnice rozličné názory. Prezentovali ich aj prostredníctvom relácie Radiožurnál Slovenského rozhlasu.
„U nás preferujeme Korbeľku. Tá totiž nerozdelí pohorie na dve časti a všetko okolo bude vyzerať prakticky tak ako teraz,“ vysvetľuje Ľubomír Maďari zo Šútova.
Ľubomír Had z Kraľovian si zas myslí, že šancu by mal dostať upravený povrchový variant.
„Už naň vydali stavebné povolenie a bol posudzovaný aj s pohľadu životného prostredia.“
Všetci zainteresovaní sa však zhodujú na tom, že diaľnicu treba dokončiť čo najskôr.
