BELÁ - DULICE, KOŠŤANY, SUČANY. Zemiaková sezóna je práve v plnom prúde, a tak na polia vyrazili už i viacerí turčianski gazdovia, aby si pozbierali svoju úrodu. Tohtoročné neúprosné dažde však často odďaľovali nielen plánovaný zber zemiakov, ale predtým aj žatvu obilia, a tak poľnohospodári túžobne očakávali a niektorí stále i očakávajú pekné počasie, kedy už budú môcť konečne pozbierať, čo zasadili.
Nie je odroda ako odroda
Zemiaky už vyorala aj rodina Laučekovcov zo Sučian. Minulý týždeň ich už stihli na dvore pretriediť a očistiť od hliny.
„Úroda bola celkom dobrá, hoci nižšia ako vlani. Ale zato zemiaky boli teraz kvalitnejšie a väčšie. Na pätnástich ároch sme vyorali 50 vriec,“ sumarizuje Peter Lauček starší, ktorý na domáce produkty nedá dopustiť.
„Sme jednými z mála, čo pestujeme zemiaky vo väčšom množstve. Na dedinách to akosi upadá. Ľudia si ich radšej kúpia od Poliakov, a potom často zistia, že im v pivnici rýchlo zhnijú. My sadíme odrodu od osvedčeného pestovateľa,“ vysvetľuje skúsený gazda.
„Chuť ani kvalita sa s našimi slovenskými zemiakmi nedá vôbec porovnať,“ zapája sa do debaty počas triedenia druhého slovenského chleba Magdaléna Ondáková.
Proviant nesmie chýbať
Jesenná zberačka u Laučekovcov sa podľa nich stala už akousi tradíciou.
„So známymi a susedmi si navzájom pomáhame, a tak sa nás na poli vždy zíde najmenej polstovka. Príde tiež veľa mladých, pre ktorých je to aj akási zábava a pri práci je nám všetkým veselo,“ opisuje Peter Lauček.
„Každý sa najviac teší na tradičné posedenie po práci pri dobrom jedle a pití. Chutná odmena neminie nikoho,“ s úsmevom dopĺňa dcéra Zuzana.
Laučekovci sadia zemiaky hlavne pre vlastnú potrebu a čo im ostane, ponúknu kamarátom. Zužitkujú aj malé nepodarky.
„Drobné zemiaky poslúžia ako krmivo pre naše zvieratá, keďže chováme sliepky, husy, kačky aj prasatá,“ menuje P. Lauček. Rekordne dobrú úrodu mala ich rodina pred dvoma rokmi, kedy vyorali až dvesto vriec krumplí.
Vlastné ruky vypestujú kvalitu
S podobným výsledkom vyzbieraných zemiakov obišli aj Michálekovci z Koštian nad Turcom. Na pätnástich ároch poľa vyorali 45 vriec.
„Minulý rok sme však mali o 30 vriec viac. Úroda bola slabá, zemiaky malé a zhnité, dažde stále odďaľovali zber. Vystihli sme počasie, keď svietilo slnko, ale zem bola aj tak premočená, takže sme každý jeden zemiak museli čistiť,“ posťažoval sa Jaroslav Michálek, ktorý si zemiaky podelí s rodinami svojich súrodencov a na malých zemiačkoch si pochutia ich prasatá.
„Sadíme si vlastné zemiaky, pretože vieme, že budú kvalitné a nie také bez chuti ako z obchodu. A máme veľké polia, tak ich predsa nenecháme len tak bez úžitku,“ povedal J. Michálek.
Práca utuží vzťahy
Kým väčšina gazdov si tohtoročnú úrodu príliš nepochvaľuje, rodine Kováčikovcov z Belej Dulíc osud veru dožičil. Milan Kováčik sa domnieva, že to bude asi kvalitnou pôdou.
„Zemiakov bolo dosť, vykopali sme až 200 vriec. Všetko závisí od pôdy, lebo svokrovci, ktorí pestovali v tej istej oblasti ako my, mali úrodu slabú a zhnitú, rovnako aj gazda na susednom poli,“ vykresľuje M. Kováčik a dodáva, že tento rok bol oproti vlaňajšiemu podľa neho dokonca omnoho lepší. Len silné lejaky neustále odďaľovali zber.
„Inokedy všetko stihneme vyzbierať za jednu sobotu. Teraz sme to dokončili až na štyrikrát. Ale na poli sa vždy zídeme celá rodina, je nám veselo a popri práci utužíme aj vzťahy. Posedenie po robote samozrejme nesmie chýbať,“ s úsmevom opisuje pestovateľ z Belej Dulíc.
Či obchodníci pritvrdia aj tento rok a zdvihnú cenu zemiakov, uvidíme pravdepodobne až po ukončení zberu. Vlani totiž pätnásťkilové vrece stálo až desať eur. Zatiaľ takýto scenár nehrozí a podľa slov martinských trhovníkov by zemiakov malo byť dosť. Tu na miestnej tržnici aktuálne dopredávajú vlaňajšie zásoby zemiakov a ich cena sa pohybuje od 40 do 60 centov za kilo. Podobne je to aj v obchodných reťazcoch. Nové zemiaky sa do predaja dostanú v prvé dva októbrové týždne a na tržnici v Martine sa hovorí, že by mali stáť okolo tridsiatich centov.
