tevníkov – turistov, horolezcov, lyžiarov.
MARTIN. Výstavu pripravili Múzeum telesnej kultúry v SR a Slovenské združenie telesnej kultúry. Pozrieť si ju môžete do konca decembra v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.
Prostredníctvom dobových fotografií a kresieb približuje históriu a okolnosti vzniku najznámejších turistických chát slovenských pohorí, vrátane chát nachádzajúcich sa na svahoch Veľkej a Malej Fatry. Súčasťou výstavy je ukážka dobových turistických máp a literatúry, ukážky výstroje turistov a horolezcov, ale aj predmety, ktoré turistovi pri pobyte v prírode nesmeli chýbať.
Turistika v dnešnom chápaní sa v Európe začala rozvíjať až v prvej polovici 19. storočia. Náplň a zameranie nového spoločenského fenoménu – turistiky vystihuje definícia turistu uvedená v Mayersovom konverzačnom lexikóne z roku 1879. Turista je ten, ktorý cestuje, podniká prechádzky či výlety, teda túry (z franc. tour) z potešenia. Vtedy popri alpských kluboch zaujímajúcich sa výlučne o veľhory začali vznikať aj turistické spolky, ktoré sprístupňovali aj nižšie pohoria budovaním a označovaním chodníkov, stavbou útulní, chát a iných zariadení na „pozdvihnutie čulosti a blahobytu návštevníkov hôr“.
S výstavbou turistických útulní a chát na území Slovenska sa začalo v 19. storočí, predovšetkým v oblasti Vysokých Tatier. Prvou chatou na slovenskej strane Tatier bola Rainerova chata (útulňa), ktorú roku 1863 postavil Johann Rainer na Starolesnianskej poľane.
Chaty vznikali najskôr živelne, neskôr ich stavali aj nadšenci z Uhorského karpatského spolku založeného v r. 1873 v Starom Smokovci. Po založení Uhorského turistického spolku, v Budapešti v roku 1891, sa postupne rozvinula výstavba chát aj v iných oblastiach Slovenska.
Po vzniku Československa nastal rozmach turistiky, a tým aj výstavby turistických chát a útulní. Väčšina chát prešla do majetku Klubu československých turistov (KČST). Klub okrem udržiavania pôvodných chát a útulní výrazne prispel aj k budovaniu nových turistických zariadení. V roku 1939 prevzal chaty do správy Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL).
Počas 2. svetovej vojny a najmä počas SNP bolo úplne zničených 56 turistických chát KSTL a 15 bolo ťažko poškodených. Hneď po vojne klub investoval do obnovy chát nemalé prostriedky, len do konca roku 1946 to bolo 50 miliónov korún. V roku 1949 bol Klub slovenských turistov a lyžiarov začlenený do jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol, pod ktorú prešiel aj celý jeho majetok.
