MARTIN. "Literárny archív SNK má v zbierkach viaceré fotografie zo spisovateľovho života, no najmä má vo fonde viac ako 35 škatúľ Bednárovej pozostalosti, ktoré obsahujú rozsiahle množstvo autorových rukopisov. Početné prepracovania a verzie jednotlivých diel dokazuje Bednárovu nesmiernu pracovitosť a snahu o dokonalosť textu. Je preto pochopiteľné, že už prvotinou Sklený vrch sa etabloval medzi spisovateľskú elitu," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Príbeh úspešného perfekcionistu sa podľa nej začal písať v roku 1914 v malej dedinke Rožňová Neporadza, aby čoskoro ako absolvent Filozofickej fakulty v Prahe pokračoval písaním príbehov iných. "Krátke pôsobenie stredoškolského profesora v Liptovskom Mikuláši a Bardejove nahradil redaktorskou prácou v Bratislave, aby mimoriadne vycibreným štýlom vstúpil do sveta literatúry ako uznávaný prekladateľ anglosaskej prózy. Vďaka jeho práci si mohli čitatelia už v 50. rokoch vo výborných prekladoch prelúskať diela Londona, Hemingwaya, Defoa, Doyla, Twaina, Galsworthyho či Jeroma," podotkla generálna riaditeľka SNK.
Doplnila, že postavenie vyzretého epika potvrdil ďalšími prácami, z ktorých zaujalo najmä dielo Hodiny a minúty. "Prekladu sa dočkali do slovinčiny, nemčiny, poľštiny a japončiny. Bez povšimnutia nezostali ani Hromový zub, Cudzí, Po holbách smoly, Ako sme sušili bielizeň či trilógia Za hrsť drobných, v ktorej rozprávačské žezlo príbehov odovzdal autor netradične psovi," dodala Krištofová.
Pripomenula, že od roku 1962 odhaľuje Alfonz Bednár aj ďalší rozmer svojej tvorivej osobnosti ako scenárista Československého štátneho filmu v Bratislave. "Jeho prvý filmový scenár Slnko v sieti s režisérskym prevedením Štefana Uhera vytvoril silnú tvorivú skupinu a podčiarkol opodstatnenosť novej vlny domácej kinematografie. Snímka získala výborné hodnotenie. Za ďalšie dve desaťročia pribudli na jeho konto dve desiatky filmových scenárov, televíznych hier, próz, ale aj vysokoškolská učebnica Dejiny slovenskej literatúry," uzatvorila generálna riaditeľka SNK.
Ukážky osobného archívu, rukopisov a diel prináša SNK na internetovej stránke projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, kde predstavuje aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín, ale aj Milo Urban či Hana Zelinová. SNK na internete tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla prvá svetová vojna.
