itrianskej galérie.
MARTIN. Jozef Ciller je dlhoročný úspešný scénograf s pôsobnosťou v Martine, na Slovensku a s presahom tiež do zahraničia. Pre informovaných Martinčanov, návštevníkov divadla v našom meste to nie je žiadna novinka. Možno však pre viacerých je zaujímavá informácia, že stálym členom súboru martinského divadla je ako scénograf J. Ciller už od roku 1967. A v roku 1975 mu k členstvu pribudlo aj šéfovanie scénickej výpravy martinského Divadla SNP. Popri tom viac desaťročí pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, od roku 1997 pripravoval študentov scénografie ako profesor.
Pre mnohé divadlá na Slovensku aj v Čechách je scénograf Ciller dlhoročným častým a žiadaným spolupracovníkom. Pôsobil aj v asi dvadsiatich európskych mestách. K tvorivému kontu širokospektrálneho scénického výtvarníka patrí tiež bohatá účasť na mnohých výstavách československých scénografov doma aj v zahraničí. Za vzácne ocenenia svojej scénografickej tvorby J. Ciller určite považuje zlaté medaily z Pražského Qadrienale Praha 1975 a 1983 a zlatú medailu z Nového Sadu 1974. O spoločenskom uznaní osobnosti divadelníka v martinskej kultúre vypovedá čestné občianstvo Martina, Cena mesta Martin a Cena primátora mesta Martin.
Už takýto stručný záznam o dlhoročnej tvorivej práci na stvárnení najrozmanitejších inscenácií na javiskách mnohých divadiel určite stačí ako podnet na nejednu ďalšiu výstavu. Určite by bolo príjemné aj pre Martinčanov, keby sa mohli zoznámiť s dlhoročnou scénografickou tvorbou Jozefa Cillera na domovskej pôde tunajšej galérie.
Nitrianska výstava dostala v autorovej koncepcii invenčný polemický názov Na/čo je scénografia... A tak aj v osobnom vyznaní scénografa Cillera sa zračí premyslený nadhľad človeka, ktorý má dávno ujasnený zrelý názor na svoju celoživotnú prácu:
,,Základným a najdynamickejším výtvarným prvkom scény je herec, schopný priestor členiť, podľa potreby meniť, dávať mu stále nové významy, a tým vytvárať jeho štvrtú dimenziu. Scénografia musí mať svoj priebeh a príbeh, rodí sa v procese inscenácie a má svoju poetiku a logiku. Scénografia je integrujúci dialóg spájajúci motorické s estetickým, telesné s duchovným. Pomáha prispieť širokou škálou svojich možností k zmysluplnému dopadu na diváka a podčiarknuť zmysel divadelnej produkcie. Scénografia má provokovať režiséra, inšpirovať herca a prekvapiť diváka.“
