Miesta posledného odpočinku sa znova zaplnia pozostalými, ktorí prídu zapáliť sviečku a položiť veniec na hrob tých, čo už nie sú medzi nami.
Na sviatok dušičiek sa už v minulom týždni začalo intenzívnejšie pripravovať viacero cintorínov v regióne.
Ako povedala správkyňa cintorína na Kolónií Hviezda v Martine Božena Drobková, poriadok na týchto miestach udržiavajú počas celého roka.
„V tomto období pravidelne hrabeme lístie a vysypávame koše. Napríklad veľkokapacitný kontajner na Národnom cintoríne vyvážame už teraz pred sviatkami dvakrát do týždňa. Lístie sa stopercentne pozbierať nedá, pretože neustále opadáva,“ opisuje správkyňa a dodáva, že pred dušičkami si ľudia svedomitejšie upravujú hroby svojich blízkych.
„Chodievajú sem aj z iných miest, dokonca i zo zahraničia. Smutnejšie je to s hrobmi, o ktoré sa nikto nestará. Takých tu máme asi 30 a čistím ich ja sama, lebo mi to nedá,“ priznáva Božena Drobková.
Pevné puto aj po smrti
Ukážkovou pozostalou je 81-ročná Martinčanka Emília Húšťavová. Tá k hrobu svojho manžela chodí na martinský cintorín deň čo deň a posedí si pri ňom na lavičke.
„Môjmu mužovi horí sviečka každý deň už rok a pol, odkedy zomrel. Aj kvety vo váze pravidelne vymieňam. S kúpou vencov mi vždy pomáha dcéra, ktorá ich vždy zabezpečí. Mám tu pochované aj vnúčatko, lebo umrelo pri narodení,“ spomína so slzami v očiach čiperná seniorka a dodáva, že s údržbou na cintoríne je celkom spokojná. Prekáža jej len jedna kopa nahromadeného odpadu pri plote neďaleko potoka.
Na dušičky sa už stihol pripraviť i vrútocký cintorín, kde dokonca nedávno pribudlo pietne miesto s veľkým krížom.
„Chýbalo tu miesto, kde by sa veriaci mohli schádzať, pomodliť a zapáliť sviečku nielen za svojich príbuzných, ale za každého zosnulého na cintoríne,“ vysvetľuje dekan Rímskokatolíckej farnosti vo Vrútkach Jozef Petráš dôvod osadenia veľkého kríža s Kristom a lavičiek.
„Kríž je umiestnený na križovatke chodníkov tak, aby rozpäté Kristove ruky symbolicky objímali všetkých zosnulých,“ približuje dekan.
Letia biele a jesenné farby
Aj posledné miesto odpočinku v obci Slovany má pravidelnú starostlivosť počas celého roka.
„O čistotu sa staráme neustále, pretože je to vyjadrenie úcty k ľuďom, ktorí sú tu pochovaní. Tento rok sme cintorín kosili až štyrikrát a lístie takisto hrabeme pravidelne. Aj opustené hroby vždy niekto z miestnych uprace a zapáli sviečku,“ vykresľuje starostka Slovian Elena Jackulíková. V ich obci majú počas dušičkových sviatkov navyše milú tradíciu.
„Každý rok príde na cintorín katolícky farár, aby sa spolu s našimi veriacimi pomodlili za duše zosnulých,“ dopĺňa starostka.
Zvýšený nápor roboty v týchto dňoch pociťujú najmä kvetinárstva v Turci. Záujem je o vence i kytice všakovakých tvarov a veľkostí.
„Ľudia najviac kupujú vence s bielymi kvetmi, ale obľubujú tiež jesenné farby. Väčšinou ich chcú zo živej čečiny v kombinácií s prírodnými ozdobami,“ opisuje požiadavky Marika Juríková z martinského kvetinárstva v centre mesta. Ako ďalej hovorí, aktuálne vyrobia okolo 30 vencov či kytíc za deň. „Zákazníci sú ochotní dať za vence v priemere desať eur. Častejšie si začali pýtať vence z umelých kvetov, pretože im dlhšie vydržia,“ ozrejmuje kvetinárka.
Kytice aj vence si už stihla nakúpiť seniorka Mária z Turian. „Boli sme s dcérou na nákupoch v Poľsku a tam som si všetko pokúpila, pretože ma to vyjde oveľa lacnejšie,“ priznáva dôchodkyňa, ktorá si kedysi vence vlastnoručne vyrábala.
„Už sa to neoplatí. S mužom už toľko nevládzeme, museli sme chodiť na čečinu a kým som urobila päť kytíc, celé ruky som si dopichala. Takto si nemusím robiť starosti,“ uzatvára Turianka Mária.
