MARTIN. Kam zmizli vzácne rastliny, ktoré sa nachádzali na lúke medzi martinským sídliskom Košúty 1 a Tomčanmi neďaleko potoka Jordán? Túto otázku si kladie aj Róbert Tomčík z Martina pri pohľade na vykynožené trávnaté priestranstvo s rozlohou približne štyri hektáre.
„Odjakživa tu rástli vzácne biotopy európskeho významu a bola to pekná kvetnatá lúka. Podľa ľudí z okolia tu prišiel nejaký traktor s cisternou a všetko postriekal. V pôde ešte vidno koľaje po kolesách. Neviem, aký to malo význam, lúka sa udržiavala a kosila. Teraz ale všetko rastlinstvo na nej vymizlo,“ opisuje dôsledky údajného postreku milovník prírody.
Z úrody by nebolo nič
Podľa Róberta Tomčíka môže mať takýto rozsiahly postrek neblahý vplyv aj na zvieratá v lokalite.
„Nachádza sa tu veľa vzácnych zvierat, na lúke sa zvyknú pásť srny i zajace a ak sa nažerú takejto trávy, môžu uhynúť. Rovnaké riziko hrozí aj psom na prechádzke. Ohrozené môžu byť tiež podzemné vody. Na takomto cennom území nemá chémia čo hľadať,“ varuje aktivista R. Tomčík, ktorá sa domnieva, že postrek niekto vykonal na poľnohospodárske účely.
„Význam v tom však nevidím, pretože po väčšom daždi sa priľahlý potok vždy vyleje a zaplaví celú lúku. Úžitok by poľnohospodári teda nemali, lebo by im odplavilo celú úrodu. Je to škoda, vzácnych zelených lúk máme v Turci málo. Išlo o jeden z posledných lužných lesov na dolnom Turci,“ povzdychne si Martinčan.
Prirodzený úhyn to nebol
Zničenie vzácneho územia mrzí aj ekológa Jána Topercera, ktorý uviedol, že hoci odvodňovacími zásahmi v 70-tych rokoch tieto nivné lúky utrpeli, stále sa tam udržiavali a pomaly obnovovali plôšky cenných biotopov.
„Ide o podmáčané podhorské lúky s biotopmi národného, aj európskeho významu. Tamojšie rastliny na takej veľkej ploche a takto neselektívne určite neuhynuli prirodzene a musel im k tomu chémiou dopomôcť nejaký snaživý „dobrák“,“ zastáva názor Ján Topercer, podľa ktorého sú vplyvom postreku ohrozené aj podzemné vody. Riziku sú vystavené i zvieratá v lokalite. „Požitie takejto trávy im môže spôsobiť určité problémy, v závislosti od toho, aká silná postreková látka bola použitá,“ vystríha ekológ z blatnického pracoviska Botanickej záhrad y UK.
Ako informovala hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová, vykynožený pozemok patrí súkromnému vlastníkovi a povolenie na postrek mať preto nemusel.
„Keďže mesto nemá právo zasahovať do vlastníckych práv súkromných osôb, povolenie na takýto zásah nie je nutné,“ povedala Zuzana Kalmanová.
