Extrémy počasia sa nám nevyhýbajú ani tento rok. Aktuálne jesenné teploty sú naozaj nadmieru vysoké a aby sa ortuť teplomera v novembri vyšplhala v Turci aj na 15 stupňov je vskutku nevšedné.
Nemusia chodiť ako cibule
Zo slnečných lúčov má napriek tomu väčšina Turčanov radosť. Nemusia chodiť prehnane naobliekaní a mrznúť napríklad na zastávkach cestou do práce. Trochu horšie to majú ľudia, ktorí už stihli prezuť svoje autá, a tak teraz v teplom počasí brázdia cesty na zimných pneumatikách.
„Pokojne nech je takto aj celú zimu,“ jednoznačne vyhlásil Michal Haľama. Tereza Jačmeníková si však uvedomuje, že extrémne teplo v jeseni normálne nie je.
„Nehovorím, aby padal sneh a mrzlo až praští, ale klasické teploty okolo desiatich stupňov by stačili. Veď ako tie polia a záhrady zase budú vyzerať?“ kladie si otázku.
Výkyvy počasia sa už stihli dokonca podpísať aj na nedávno zozbieranej úrode.
„Naše vykopané zemiaky, ktoré máme uskladnené v pivnici, už začali pred vyše týždňom klíčiť. Inokedy sa tak deje až koncom decembra, začiatkom januára. Tohtoročné novembrové teploty sú dosť vysoké a dokonca nám v záhrade kvitnú aj okrasné stromčeky,“ krúti hlavou Matúš zo Sučian.
Pre zver je rizikom aj sneh
Hoci by si už príroda potrebovala oddýchnuť, zvieratám slnečné lúče neprekážajú.
Podľa slov Zuzany Badovej, tajomníčky Slovenského poľovníckeho zväzu v Martine, teplá zima nemá negatívny vplyv na divú zver, pretože tá sa dokáže prispôsobiť teplu aj extrémne nízkym teplotám.
„Ak je v novembri a decembri teplo, vysokej zveri to len prospieva, lebo si nemusí potravu vyhrabávať spod snehu. Ale ak potom koncom zimy nasneží, má to nedobrý účinok na graviditu zveri, ktorá kladie mláďatá skoro na jar. Napríklad diviačia zver, tá očakáva
prírastky už v marci. Ak je vtedy veľká zima, tak úmrtnosť mláďat je vysoká,“ vysvetľuje tajomníčka martinských poľovníkov. Ďalej dopĺňa, že riziko pre zvieratá predstavuje aj snehová pokrývka. Keď sneh primrzne, vysoká zver sa vtedy veľmi ľahko zraní na končatinách, čo vedie k zápalom a potom až k ich úhynu.
Vysoké teploty však neblaho pôsobia na medvede, ktoré sa na zimný spánok ukladajú úplne vyprázdnené.
„ Pri teplých zimách sa potom často prebúdzajú zo zimného spánku a len tak sa potulujú po okolí. Bývajú agresívnejšie, pretože v tomto čase by mali spať. Na zimu si medvede uložia dostatočné zásoby tuku, aby ju prežili,“ približuje život šeliem Zuzana Badová.
Novembrové výkyvy včely neovplyvnia
Hlavné prikrmovacie obdobie zveri je od 1. novembra do konca marca. Podľa slov Z. Badovej sa poľovníci o zvieratá počas zimy starajú, čím prispievajú k tomu, aby aj v tuhých mrazoch prežili.
„Teplé zimy naopak prospievajú škodcom, ktoré sa dobre množia. Keby bola však zima tuhá, počas mrazov zamrznú. Netýka sa to len poľnohospodárov ale aj lesníkov, ktorým sa množia lesní škodcovia,“ zmieňuje zákonitosti prírody martinská poľovníčka.
Zdá sa, že nadpriemerne teplé dni neprekážajú ani včelám. Podľa skúseného včelára Borisa Bukovského z Martina sú totiž veľmi prispôsobivé, aj keď veľmi závislé na počasí.
„Ovplyvňuje ich počasie v akomkoľvek mesiaci. Včely ani v zime nespia, len majú spomalené reakcie. Pohromade sa stiahnu do gule, kde držia teplotu, pretože v strede je matka. Teplé dni dokonca predĺžia plodovanie matky, ktorá kladie viac vajíčok,“ povedal Boris Bukovský a dodáva, že aktuálne výkyvy množstvo medu neovplyvnia.
„Pred pár dňami som bol vo včelíne a včely pekne lietali. Pokiaľ nie je vietor, stále odniekiaľ nosia peľ,“ referuje na záver B. Bukovský.
