MARTIN. O Bratislavčanovi Martinovi sme informovali v jednom z predchádzajúcich vydaní Turčianskych novín. So svojou Fabiou totiž parkoval pred jedným z panelákov na martinskom sídlisku Ľadoveň a pravidelne v aute prespával. Bolo to vraj preto, že vo vozidle nemal benzín a ani dostatok peňazí, aby si ho mohol kúpiť.
Auto jazdilo dva mesiace
„V nádrži mám asi dvadsať litrov benzínu, lenže auto je pokazené. Preto nemôžem odísť z parkoviska aj keby som veľmi chcel,“ povedal nám tridsaťpäťročný Martin.
Svoju Škodu Fabia kúpil v jednom autobazáre a ojazdené vozidlo vypovedalo službu po dvoch mesiacoch. Následne prostredníctvom infolinky kontaktoval predajcu, aby mu pomohol vyriešiť problém. Kúpna zmluva mu totiž mala pri technických problémoch garantovať záruky.
„Chlapík mi do telefónu povedal, že auto musím dať odtiahnuť do Žiliny, kde ho pozrú,“ vysvetľuje.
O pár dní však našiel predajné miesto autobazáru i v Martine. Tam mu zas odporučili, aby si vozidlo nechal diagnostikovať v akomkoľvek servise. Prípadnú opravu by mu potom preplatili.
„V súčasnosti však nemám z čoho spomínané náklady uhradiť. Niekoľko stovák eur je pre mňa v mojej aktuálnej situácii vysoká suma,“ hovorí.
Mama asi stratila trpezlivosť
Martin ešte nedávno býval so svojou mamou v Bratislave, kde má dodnes trvalý pobyt.
„Asi so mnou stratila trpezlivosť. Tridsaťpäťročný chlap sa podľa nej má vedieť postarať sám o seba, a tak som musel odísť z domu. Nič jej však nezalievam, pretože má pravdu.“
Teraz zakotvil v Martine, keďže tu už nejaký čas žil. Ako povedal, na Turiec má dobré spomienky.
„Dokončil som si tu maturitu, istý čas pracoval ako kuchár a takisto som tu stretol priateľku,“ vracia sa o niekoľko rokov dozadu.
Teraz ale jeho situácia ani zďaleka nie je taká ružová. Bez okolkov priznáva, že peniaze na živobytie získava i žobraním.
„Ľudia ma však automaticky zaraďujú medzi alkoholikov. Myslia si, že hotovosť, čo darujú utratím na víno. Ja pritom už päť rokov nepijem,“ bráni sa.
Občas si niečo vypýta i od predavačiek v potravinách. Tovarom, ktorému končí minimálna trvanlivosť či starými rožkami nepohrdne.
„Je určite lepšie dať takéto potraviny zjesť ľuďom v ťažkej situácii, ako ich vyhodiť,“ myslí si Martin.
