MARTIN. Sedemdesiatštyriročný Karol, ktorý býva v blízkosti centra Martina, toho v živote zažil už dosť. Na to, čo sa mu prihodilo jedno novembrové ráno, však nebol vôbec pripravený. Keď v spomínaný deň otvoril dvere svojho bytu, najskôr si myslel, že sa ešte neprebudil. Na rohožke totiž uvidel ľudské výkaly. Keď starší pán konečne uveril, že aj takáto primitívna vec je v dnešnej dobe možná, začal rozmýšľať, kto by sa mohol takýmto spôsobom prezentovať. Napriek dlhému uvažovaniu ale nevedel policajtom uviesť meno človeka s podobnými sklonmi. Miesto je už síce dávno očistené, ale Karol si dodnes nevie vysvetliť, kde sa v ľuďoch berie toľko arogancie.