DUBOVÉ. Futbalisti Družstevníka Dubového tradične patria k tomu lepšiemu, čo I. trieda ponúka, hoci ani oni sa nevyhnú horším obdobiam. Napríklad na jar sa trápili, najmä strelecky, a napokon boli radi, že skončili na 9. mieste.
Počas jesene sa však opäť všetko na dobré obrátilo. Výsledkom úspešnej prvej polovice ročníka je druhá priečka a iba minimálna strata na lídra. Po dobrom začiatku prišli v treťom a vo štvrtom kole síce dve prehry, no mužstvo to nevykoľajilo a odvtedy zakaždým, s výnimkou remízy s Ďanovou, naplno bodovalo.
Takú sériu tréner nepamätá
„Dubové vediem už roky, ale takúto úspešnú sériu si veru nepamätám. Mužstvo sa parádne rozbehlo, až nám bolo ľúto, že sa jeseň skončila,“ povedal tréner Miroslav Vereš, ktorý ale pred novou sezónou neskrýval obavy. Najmä preto, že sa mu zranili obaja brankári a v úvode ročníka sa na tomto dôležitom poste muselo improvizovať.
„Po výprasku v Žabokrekoch sme k nám na hosťovanie získali skúseného gólmana – Ľubomíra Jadroňa. Výborne zapadol do tímu, hneď našiel s chlapcami spoločnú reč. Oslovil ich prístupom k povinnostiam, v zápasoch z neho vyžarovala istota, hráči rýchlo zistili, že sa môžu naňho spoľahnúť,“ chválil nestarnúceho strážcu brány Miroslav Vereš.
Aj jeho zásluhou sa chytila obrana. Stopérska dvojica Miroslav Páleš – Andrej Rakyta si v pokutovom území vedela urobiť poriadok, súperom veľa nedovolila.
„Bola radosť sa na nich pozerať, chalani dokázali s ľahkosťou vyriešiť aj ťažšie situácie. Výbornú robotu v strede poľa však odviedli Milan Očkaj, Martin Simonides i Marek Kubík. Nabehali veľa kilometrov, bolo ich plné ihrisko. Pomohli obrane, podporili útok. V ňom sa darilo Jožkovi Hrivnákovi a svoje útočné schopnosti – rýchlosť, agresivitu, efektívnu koncovku vložil v prospech kolektívu aj hokejista Roman Hús,“ pokračoval v hodnotení kormidelník Dubového.
Karas je Karas
Jedným zo strojcov jesenného úspechu Družstevníka je najlepší futbalista turčianskych futbalových súťaží za rok 2013 – Rastislav Karas. Okrem toho, že svojimi kombinačnými a tvorivými schopnosťami dáva hre tímu tvár, vie mu aj strelecky pomôcť. Výsledkom jeho aktivity je trinásť strelených gólov a pozícia najlepšieho kanoniera v súťaži.
„O Rasťových kvalitách netreba veľa hovoriť. Dal som mu dostatok voľnosti, nezviazal som ho taktickými a defenzívnymi povinnosťami, a on sa za to mužstvu najlepším možným spôsobom odvďačuje. Je jeho prirodzeným lídrom. Hráči to rešpektujú, vzájomne si všetci pomáhajú,“ myslí si Miroslav Vereš.
Dubovčania sa počas jesene okrem brankárskeho problému museli vyrovnať so zraneniami ďalších kľúčových hráčov.
„Predčasne skončili Radovan Grusman a Dušan Hrivnák. Vzhľadom na úzky káder to vyzeralo zle. Pomohol nám ale už spomínaný R. Hús a aj príchod F. Majerčíka zo Žabokriek. Navyše, mužstvo sa neuveriteľne zomklo, hráči jeden za druhého bojovali, nechali na ihrisku všetko. Bola nádhera sa na nich pozerať,“ nadchýnal sa Miroslav Vereš, ktorý by bol rád, keby aj na jar mužstvo pokračovalo v rovnakom duchu.
„Či to tak bude, neviem, ale verím, že všetci preto urobíme všetko. Musíme však mať na pamäti aj jar z minulej sezóny. Tiež sme boli po jeseni druhí a napokon sme v tabuľke padli. Mám však za to, že sa z toho poučíme,“ povedal na záver Miroslav Vereš.
