Najskôr hore, potom dole

MARTIN. Po takýchto neúspechoch obyčajne nasledujú v slovenskom športe výhovorky a zľahčujúce konštatovanie o naberaní skúseností. Vždy je však lepšie naliať si čistého vína. Dievčatá nedokázali vyhrať prvý zápas s Poľskom a tesná prehra ich psychicky rozhodila. Strata sebadôvery sa prejavila v ďalších piatich v poslednom ende prehratých zápasoch, v ktorých mohli zvíťaziť, keby boli psychicky odolnejšie a mali viac šťastia .

Toľko kritika. Keď sa však pozrieme na okolnosti, prídeme k záveru, že to inak ani dopadnúť nemohlo.

Naše dievčatá šli na turnaj z finančných dôvodov jediné samé, bez trénera, bez náhradníčky, nemal im kto natáčať zápasy, nemal im kto poskytnúť informácie o hre odpozorovaných súperov, stanoviť alebo korigovať taktiku. To, že iné tímy toto všetko mali zabezpečené vrátane masérov a členov realizačného tímu ani nehovoriac. Každý deň odohrali po dva zápasy a trávili na ľade zhruba 6 hodín. Tu sa prejavil deficit z prípravy, dievčatá trénujú obmedzene striedavo v Prahe a v Bratislave . Ostatné družstvá trénujú denne po štyri hodiny a majú zabezpečený fungujúci servis.

Zdalo by sa teda, že vyslanie tímu na ME za takýchto podmienok bolo priveľké riziko pre nádejný špičkový šport v Martine, reprezentáciu Slovenska, vysoké predpoklady a talent našich dievčat. Zoberme to však radšej ako príležitosť pracovať v curlingovom zväze a hlavne v klube profesionálnejšie – nájsť generálneho sponzora, zaistiť tréningové podmienky vrátane vybudovania curlingovej haly v Martine a až potom očakávať výsledky a hlavne sa z nich tešiť. Veď predpoklady (pred mesiacom porazili Maďarky , ktoré postúpili do A kategórie 10 : 2) pri dobrých podmienkach byť medzi tuctom najlepších krajín v Európe určite majú...

Autor: Ján Zuberec