MARTIN. Obrázky Smelého Zajka, Budkáčika a Dubkáčika či Maca Mrmláča sprevádzajú detstvom už niekoľkú generáciu malých čitateľov. Ich autor – Jaroslav Vodrážka – vďaka svojim kresleným hrdinom vyjadroval nespútanú radosť z tvorby pre deti všetkých vekových kategórií.
V Slovenskom národnom múzeu v Martine je inštalovaná výstava Číročistý romantik (Jaroslav Vodrážka 1894 – 1984), ktorú venovali 120. výročiu narodenia tejto významnej osobnosti. Jaroslav Vodrážka je nielen zakladateľskou osobnosťou ilustračnej tvorby pre deti a mládež, ale aj úspešným a uznávaným autorom úžitkovej a drobnej grafiky – osobitne knižných značiek – exlibrisov, významným v kontexte slovenského i českého výtvarného vývinu.
„Na Slovensko prišiel v roku 1923 ako stredoškolský profesor kreslenia. Miestom jeho pôsobenia sa stal Martin, okrem iného aj sídlo Matice slovenskej. Jej tajomník Štefan Krčméry ho prizval k spolupráci na tvorbe ilustrácií detskej literatúry, ale podnietil aj jeho záujem o úžitkovú grafickú tvorbu,“ uvádza Milena Kiripolská zo Slovenského národného múzea. Dodáva, že Vodrážkove knižné a časopisecké obálky, ako aj návrhy na diplomy sa vyznačovali príťažlivou a prehľadnou kompozíciou založenou na spojení textu a obrazu.
„Špecifická martinská spoločnosť, ktorej súčasťou bola v 20. rokoch 20. storočia slovenská literárna a výtvarnícka elita, a najmä kontakty s Bazovským a Alexym zas podnietili Vodrážku k olejomaľbám s krajinárskymi a národopisno – figurálnymi motívmi,“ rozvíja téma Kiripolská. Vodrážka bol vynikajúcim kresliarom a jeho zmysel pre dynamickú líniu a jadrný výraz sa prejavil tak v jeho kresbách, ako aj v grafických dielach.
Výstava, ktorá bude v múzeu sprístupnená do 31. marca budúceho roku, približuje najvýznamnejšie etapy života Jaroslava Vodrážku, osobitne po príchode na Slovensko. No zároveň ho predstavuje aj ako obľúbeného pedagóga a vtipného kolegu, vždy pripraveného kresbou či veršom zaznamenať „deje zboru profesorského“.
Poskytuje priestor aj menej akcentovaným ukážkam jeho diela – napríklad drobnej úžitkovej grafike, voľnej tvorbe ale aj vlastnej literárnej činnosti z fondov Slovenského národného múzea v Martine, Literárneho múzea a Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, Turčianskej galérie a súkromných zbierok.
